Svet je pestrý a farebný. Má oveľa viac farieb a vôní, ako dokážeme vnímať. Keď sa skupina ľudí pozerá na nejakú situáciu, každý si všimne inú vec. Neexistujú dvaja ľudia na svete, ktorí by mali rovnaké spektrum talentov, znalostí a emócií. Sme teda súčasťou obrovskej komplexnosti a rôznorodosti a každý z nás vníma a rozumie iba časti celku. Napriek tomuto poznaniu mám často pocit, ako keby niektoré skupiny ľudí vnímali svet čierno – bielo. Bez rešpektu k názorom druhého a snahe priblížiť sa k pravde bojujú proti sebe. Nemyslím iba Rusov a Ukrajincov, Židov a Palestínčanov, ale aj amerických republikánov a demokratov alebo slovenskú koalíciu a opozíciu. Stratili rešpekt k človeku a pravde. Profesor Milan Zelený hovoril, že kedysi ľudia rešpektovali pravdu, aj keď sa jej báli. Niektorí pravdu zamlčiavali, pošliapavali a prekrúcali ju, bojovali proti nej, alebo jej slúžili. Zdá sa, že tu dnes máme ľudí, ktorí si povedali, že môžeme pravdu ignorovať. Už netreba ľudí zatvárať alebo popravovať pre pravdu, nemusíme cenzurovať médiá alebo prekrúcať správy. Každý si môže hovoriť čo chce a nikto ho nepočúva.

K heslu „pravda víťazí“ sa profesor Zelený pýta: Ale čí pravda? Pravda vítězů? Pravda naše, vaše, moje nebo tvoje? A jak je to s polopravdou nebo lží? Ty nevítězí? A co je pravda? Proč je pravda jednoho lží v očích druhého? Tomáš Akvinský řekl: Veritas est adaequatio rei et intellectus (Pravda je shoda skutečnosti s poznáním). Je to pravda? Ve shodě s čím poznáním? Mé poznání přece není totéž jako poznání tvé. Když se ta skutečnost shoduje s mým poznáním – jde potom o moji pravdu? A kde je pak pravda tvoje? Má každý z nás svoji soukromou pravdu?… Ignorování pravdy není popřením, překroucením či zakrýváním pravdy. Ignorování pravdy představuje totální ztrátu respektu, váhy či důležitosti pravdy. Je to jako s lidskou bytostí: můžete s ní argumentovat, vyhýbat se jí, vysmívat se, utíkat před ní, nebo jí dát „jednu do zubů“. Všechny takové postoje lidskou bytost rozpoznávají, uznávají a tak či onak na její existenci reagují. A pak je zde postoj, kdy se člověku podíváte přímo do očí, ale díváte se skrz, ignorujete ho jako průhlednou chiméru z celofánu. Pro lidskou bytost není většího ponížení než ignorování její existence. Ignorování pravdy je jejím konečným ponížením.

Ak chceme prežiť, musíme urobiť dve veci:

1. Obnoviť rešpekt k človeku, aj keď hovorí a koná inak, ako by sme si predstavovali. A na rešpekte vybudovať schopnosť vzájomne sa počúvať a viesť dialóg.

2. Rešpektovať pravdu a v spoločnom dialógu ju hľadať a približovať sa k nej.

Opustime čierno – biele videnia sveta a utekajme pred ľuďmi, ktorí o sebe nepochybujú a myslia, že majú patent na pravdu.

Rešpekt k Pravde a človeku je vyjadrený v prvom prikázaní kresťanského Desatora. Držme sa ho.

Nikdy som nepovažoval podnikanie za „sústavnú činnosť za účelom dosiahnutia zisku.“ Podnikanie vnímam ako schopnosť rozvíjať svoj talent pre tvorbu úžitku a dobra pre druhých a dočasne spravovanie vecí, ktoré nám boli zverené. V Lukovom Dvore pri Nitre je úžasná komunita, ktorá pomáha ľuďom nájsť pokoj v duši a svoju vlastnú cestu. Od piatka u nich robím víkendový seminár. Budeme hovoriť o zmysle podnikania a súlade nášho života s princípmi. Ukážeme si ako môže byť každý z nás inovátorom, ktorý opravuje svet okolo seba pridávaním dobra a odoberaním zla.

https://misionari.sk/course/297/podnikanie-s-jezisom-kristom

Ilustračný obrázok vygenerovala umelá inteligencia z textu – Midjourney

25