Bola raz jedna štátna firma. Tak ako iné štátne podniky, nemala veľmi dobré hospodárske výsledky. Dostal sa do nej nový riaditeľ, bývalý podnikateľ a manažér  s baťovským prístupom k práci. Zobral to ako výzvu reštrukturalizovať upadajúci podnik a ukázať, že aj štát môže byť dobrým vlastníkom. Vymenil manažment, zlikvidoval provízie od dodávateľov, predražené nákupy od nastrčených firiem a odmietol vytvárať miesta pre politickým nominantov. Chrbát mu kryl jeden osvietený minister vo vláde, ktorá osvietená nebola.

Firme sa postupne začalo dariť. Rozširovala svoje činnosti, investovala do nových technológii, zvyšovala platy a výkony. Zisky narástli na hodnoty, ktoré v tejto firme nikdy neboli. Firma dokázala úspešne konkurovať vo svojom odvetví aj silným súkromným spoločnostiam zo zahraničia.

Problémom sa stal vysoký zisk. A tvrdohlavý riaditeľ, ktorý ho chránil a chcel investovať do ďalšieho rozvoja. Odmietal pokusy o tunelovanie a rozkrádanie štátneho podniku aj rôzne snahy o korupciu.

Celý život poctivo podnikal, tak prečo by si to pár rokov pred dôchodkom mal pokaziť? Bol to baťovec, ktorý mal vždy na prvom mieste službu zákazníkom, spolupracovníkom, regiónu aj svojej krajine.

Tlaky narastali a nakoniec tohto riaditeľa donútili odstúpiť. Vyhrážali sa mu vykonštruovanými kauzami, súdmi a inými praktikami, ktoré mafiáni dobre poznajú. On bol voči tomuto jednaniu bezradný a bezbranný. Pracovníci vo firme chceli písať petície a organizovať štrajky na jeho obranu. Zavolal mi a stretli sme sa. Ukazoval mi svoje výsledky za posledné roky, na ktoré bol taký hrdý. Aj plány do ďalšieho obdobia. Keď mi to rozprával, tak sa rozplakal. Starý, skúsený a poctivý chlap plakal ako malé dieťa. Od nespravodlivosti a zúfalstva. A ja som mal stisnuté hrdlo a nezmohol som sa ani na slovo.

Prišiel nový riaditeľ, najal si poradcu a vytvoril miesta pre ďalších riaditeľov s asistentmi, autami a vysokými platmi. Najali „konzultačnú“ firma, ktoré nemá pracovníkov ani históriu, ale jasné zadanie. Veď sa tu nagazdovalo dosť a je z čoho brať. Keď sa niekto ozve, je prepustený. Najlepší odborníci z firmy sa pripravujú na odchod, tí starší čakajú na dôchodok.

Smutné je, že toto nie je fiktívny príbeh, ale skutočnosť. Nie je to ojedinelý prípad, ale pravidlo. Čo sú to za správcovia krajiny, ktorí bojujú proti manažérovi chrániacemu štátny majetok a peniaze pred bandou mafiánov a zlodejov?

Myslím si, že Slovensko v histórii ani Hunovia, Mongoli, Turci alebo Maďari neničili a nezbedačovali tak, ako nenásytné domáce kmene, ktoré túto malú krajinu začali rabovať po roku 1993.

49