Pamätáte si na televíznu šou Pevnosť Boyard? Boj o zlatý poklad spojený s rébusmi, hádankami, nástrahami, zákutiami a pascami? Podobné dobrodružstvo sa dá zažiť aj na slovenských úradoch. Stačí výmena občianskeho preukazu. Klientské centrum Žilina je nočná mora. Keď to bolo nové, celkom to fungovalo. Potom si to úradníci urobili pre seba. A klienti čakajú, alebo si to nejako vybavia. A o to často úradníkom na úradoch ide. Potrebujem to rýchlo a tak sa chcem registrovať cez internet. Najbližší termín v Žiline je až o mesiac. Hľadám menšie mesto a registrujem sa v Ružomberku. Prichádzam tam o 30 minút skôr a elektronický systém ma nepustí. Registrácia je povolená len 15 minút pred termínom. Okamžite po zadaní kódu zasvieti moje číslo. Úradníčky tam nikoho nemali, ale systém vás nepustí. Všetko ide rýchlo a prosím ich, aby mi to poslali domov a vybavili expresne. Je piatok 18.8. a pani mi potvrdzuje, že preukaz dostanem do Varína v utorok v nasledujúcom týždni. Pýtajú sa ma prečo som išiel tak ďaleko a vysvetľujem im ten bordel v Žiline. Bavia sa medzi sebou, že by mali spomaliť a zhoršiť svoju prácu, aby im tam nechodili takí ako ja. Po návrate domov sa sťažujem na Žilinu na ministerstve a o pár dní mi príde odpoveď od človeka, ktorý je za to v Žiline zodpovedný. Vraj to funguje ako má. Ešte, že mi to napísal. Pevnosť Boyard mi ukázala, že toto je slepá ulička.

Teším sa na utorok, ale nič mi neprišlo. Zase píšem na klientské centrum, zadávam svoj kód a dozvedám sa, že som podpísal 30 dní. Asi áno, ale dvakrát sme sa bavili o 3 dňoch a mal som pripravené peniaze na poplatok. Nepýtali, tak som si myslel, že sa to platí pri prebratí. Pevnosť Boyard mi dala ďalšiu lekciu – pri komunikácii s úradníkmi musí byť človek veľmi pozorný. Je to v systéme, nedá sa nič robiť, budem čakať 30 dní. Je pondelok 18.9. a netrpezlivo čakám poštárku a prezerám poštovú schránku. Nič. Podobne aj v utorok a v stredu. Vyberám si pas a zmierujem sa s tým, že som definitívne prišiel o svoj občiansky preukaz. Nakoniec píšem na klientské centrum, aby mi dali ďalšie indície pre túto hru. Dozvedel som sa, že 12.9. odovzdali môj preukaz Slovenskej pošte. 14.9. bol pravdepodobne na mojej adrese kuriér, ale to som už cestoval do Rakúska. Kuriér po sebe nezanechal žiadnu stopu – SMS, telefonát, email ani žltý lístok. Nič. Idem na miestnu poštu Varín. Tam mi povedali, že je to expresná zásielka a dostanem sa k nej v centrálnom sklade kuriérov na Bytčickej ulici v Žiline. Sadám do auta a idem na Bytčickú cestu do Žiliny. Na Bytčickej mi oznamujú, že budovu kuriérov vlani zbúrali, ale Varínu to ešte nestihli povedať. Mám ísť ďalej hľadať na poštu pri železničnej stanici. Na pošte pri železničnej stanici ma posielajú z jedného okienka do druhého. Vyzerá ako na čínskom trhovisku alebo v herni so žrebmi a lósmi. Zákazníci sú dezorientovaní a pobehujú medzi okienkami. Príjemná pani pri okienku číslo 6 otvára informačný systém. Nevie však zistiť, kde sa zásielka nachádza. Hovorí, že môže byť v Bratislave. Radí mi, nech ešte skúsim vo vedľajšej budove, kde je zvonček pri veľkej bráne. Hľadám zvonček pri veľkej bráne a nachádzam ho. Cítim, že sa blížim k môjmu občianskemu preukazu a srdce mi búcha vzrušením. Zvoním a nič. Lenže je tam jasná indícia – šípka vľavo mi hovorí: „zvonček tam.“

Dobrodružstvo graduje.  Áno, vľavo nachádzam zvonček číslo dva. Tri šípky ukazujú jasne – TU KURIERI. Zvoním. Dvere sa otvárajú a vychádza strážca pokladu. „Kód,“ hovorí mi. Ukazujem kód a tajomný muž odchádza. Vracia sa z obálkou a pýta občiansky preukaz. Ten som však pred mesiacom odovzdal. Vytrhol som mu obálku z ruky, otvoril ju a víťazne som mu podal preukaz. Dopamín vo mne graduje. Yes, dal som to. Pevnosť Boyard je dobytá. Aj ja sa cítim dobitý. Vyhýbajte sa klientským centrám a Slovenskej pošte. Raz zorganizujem povstanie proti tomuto otrasnému štátu.

43