Bol som mladý chlapec. Prišiel som do centrály spoločnosti Fraunhofer Gesellschaft v Nemecku. Mali vtedy okolo 20 tisíc pracovníkov. Najväčšia spoločnosť pre aplikovaný výskum a inovácie v Európe. Trochu ma poznali, robil som u nich zopár projektov. Predložil som im plán založenia spoločného podniku. Súhlasili a poslali mi peniaze na rozbeh. Na tú dobu to bola pre mňa obrovská čiastka. Rozbehli sme sa a boli sme úspešní. Nemci mi uverili a ja som ich nesklamal. Po Slovensku sa zakladali Fraunhoferove inštitúty v Rakúsku, Maďarsku, Portugalsku a v ďalších krajinách. Pri niektorých sme boli aj my. Odvtedy som nazbieral veľa skúsenosti a niečo podobné som ponúkol Slovensku. Mám okolo seba špičkových ľudí a inovačné projekty. Vytvárame podobnú spoločnosť ako vtedy s Nemcami. Inovato vo Vrábľoch. Hlásia sa nám inovátori zo Slovenska aj zo zahraničia. Mnohí sú ochotní opustiť dobré pozície a vrátiť sa domov. Máme rozpracované projekty, vývojovú aj výrobnú infraštruktúru, priemyselných dizajnérov aj odborníkov na digitalizáciu, obchod a marketing. Chodia sa na nás pozerať rôzni ministri a úradníci zhora. Potľapkávajú nás po pleciach. Vraj robíme dobré veci. A štát by nám mal pomôcť. Ale nepomáha. Nemci mi uverili, naši nie.

Nevzdychám, nenariekam, nesťažujem sa. Len konštatujem, že sú krajiny, ktoré vytvárajú inovátorom podmienky – napríklad. Nemecko, Rakúsko, Írsko, Fínsko, USA alebo Izrael. Majú vlastných inovátorov, úspešné podniky aj vysoký domáci národný produkt. A sú aj krajiny, ktoré predávajú lacnú pracovnú silu cudzím podnikom. Inovátori sa presadia aj tam, kde vládne korupcia a hlúposť, ale trvá to dlhšie a mnohí nedobehnú do cieľa. Štát nemá zasahovať do podnikania. Mal by však vytvárať podmienky na to, aby sa dobré nápady dali premeniť na bohatstvo. Píšu mi rôzni vynálezcovia a inovátori. Štát by im mohol poskytnúť servis ako to býva v zahraničí – posúdiť nápad z technického a obchodného hľadiska, pomôcť s prototypovaním, rozhodnúť, či je táto inovácia využiteľná v danej krajine, alebo by sa mohla predať do sveta. Štát by mal pomáhať šikovným ľuďom, aby sa ich myšlienky narodili a dostali do sveta. Nepomáha a neverí svojim vlastným ľuďom. A tak títo ľudia idú tam, kde im uveria – napríklad do Nemecka.

Na obrázku je profesor Hans Jürgen Warnecke, ktorý ma pred 34 rokmi ako riaditeľ Fraunhofer IPA pozval na výskumný pobyt v Stuttgarte. Tam sa začala naša dlhoročná spolupráca. Spomínam si, že pri našom prvom osobnom stretnutí mi dal univerzálne kľúče od celej budovy a rôznych miestností. Bolo to v dobe, keď mi naši súdruhovia v Československu čítali aj listy, ktoré som písal svojej rodine. V deväťdesiatych rokoch sme v Stuttgarte začali vyvíjať simulačný systém SIMPLE++. Napísali sme spolu knihu Fraktálový podnik. Koncom deväťdesiatych rokov bol profesor Warnecke prezidentom celej Fraunhoferovej spoločnosti v Mníchove a spoločne sme vtedy založili Fraunhofer IPA Slovakia v Žiline. Zakladateľmi boli W. Sihn, J.Klink, E.Westkämper, J.Košturiak, M.Gregor, Fraunhofer IPA a Žilinská univerzita. Fraunhofer nám od začiatku pomáhal a vychádzal v ústrety, Žilinská univerzita hádzala polená pod nohy a robila zle. Neskôr nám profesor Warnecke pomáhal, keď vznikal Fraunhofer Austria na čele s našim priateľom a prvým prezidentom, profesorom Wilfriedom Sihnom. Spomínam si, ako v roku 2000 priletel profesor Warnecke svojim lietadlom do Žiliny na otvorenie našej firmy. Pred pár rokmi mi zavolal a navštívil nás aj nemecký veľvyslanec, pán Joachim Bleicker. Slovenský politik si k nám nikdy cestu nenašiel. Nemci nám vždy pomáhali viac ako Slováci.