V tomto týždni sme mali konferenciu Baťov odkaz svetu, na ktorej sa stretlo vyše 500 ľudí. Výhodou vyššieho veku je, že človek pozná stále viac ľudí, aj keď si ich už niekedy všetkých nepamätá. Hlavné je, že si vás pamätajú oni a v dobrom sa vám prihovoria. A tak som sa tam cítil ako vo veľkej rodine priemyselných inžinierov. Priemyselné inžinierstvo používa 5S na označenie organizácie pracoviska. Ja som si vytvoril Baťovské 5S:

  • Samoriadenie – baťovci boli ľudia, ktorí mali v sebe samoriadenie – vedeli žiť a pracovať bez toho, aby čakali na inštrukcie alebo príkazy. Baťov systém ich naučil rozvíjať svoje telo, myseľ, srdce a dušu a fungovať samostatne, rozhodovať sa a konať v súlade s princípmi. Tento proaktívny prístup k životu prinášal úžitok okoliu a dlhý a naplnený život jeho nositeľom.
  • Sieťovanie bolo pre Baťovcov prirodzené v podniku, ale aj vo vysokom veku, keď už nepracovali, si vytvárali rôzne kluby a stretávali sa. Sieťovanie je základom budovania vzťahov, učenia sa a zdieľania znalostí.
  • Spolupráca je to, čo nám dnes tak chýba. Náš pán profesor Milan Zelený niekedy hovorieval, že sme si to slovo „spolupráce“ zmenili na „spoluprátse.“ V diakusách na konferencii často zaznievali výzvy k tomu, aby sme si viac dôverovali a hľadali cesty k spolupráci v rozhádanej spoločnosti.
  • Spolupodnikanie vzniká z prechádzajúci troch S. V Baťových podnikoch vznikali autonómne podnikateľské jednotky s kapitálovou účasťou spolupracovníkov, spolurozhodovaním, osobnou zodpovednosťou, vnútorným porovnávaním výkonov a zdieľaním pridanej hodnoty a zisku.
  • Služba. Baťa vnímal podnikanie ako službu človeku, životu a verejnosti. Baťa zdôrazňoval, že najskôr má človek slúžiť sebe – aby sa rozvíjal, mal silu, energiu, charakter a znalosti. Až potom môže človek slúžiť ľuďom vo svojom okolí v tom, aby im pomáhal rozvíjať ich potenciál. A až potom, keď človek dozrel a prešiel rôznymi stupňami služby by mal byť človek schopný služby verejnosti. Aký kontrast s ľuďmi, ktorí presedeli svoj život v parlamentných laviciach a v kanceláriách na ministerstvách a chceli by riadiť krajinu.

Pre mňa bol zážitok osobne sa stretnúť s legendou svetovej architektúry, baťovkou Evou Jiřičnou. Keď prišla medzi nás do salóniku, cítil som obrovskú energiu, ľudskosť a pokoru. Niekto ju privítal pozdravom „vitajte pani profesorka.“ Usmiala sa a odpovedala: „Takto ma nikto neoslovuje, všetci ma volajú Eva.“ Pokračovala príbehom svojho otca Josefa, ktorý sa ako mladý architekt stretol s Tomášom Baťom a predstavil sa ako „architekt Jiřičný“. Baťa mu podal ruku a povedal – „švec Baťa“. „Od tej doby tatínek nikdy nepoužil svého titulu a já taky ne.“ spomína Eva Jiřičná.

Myslím si, že nastala nová doba. Upratané pracovisko so štandardmi 5S už nestačí. Potrebujeme rozvíjať v našich podnikoch a životoch 5S, ktoré mali v sebe Baťovci.

Film o Eve Jiřičnej si môžete pozrieť tu:

Titulný obrázok – Gabriela Končitíková

Obrázky – s Evou Jiřičnou a Janom Maškom, dole – moja šéfka a baťovka.

Bolo mi cťou moderovať plenárnu sekciu a dva workshopy

V utorok ideme s grafikom Mariánom Rudincom do Varínskej tlačiarne pripravovať tlač knihy Poslední budú prví.

27