Sú ľudia, ktorí sa obzerajú za seba. Niektorí sa vracajú k minulým hriechom a chybám. Iní sa obzerajú zo strachu, aby ich niekto nedobehol, nepredbehol alebo neprepadol. Aj mne sa stáva, že idem na bicykli a obzriem sa dozadu. Okamžite strácam rovnováhu a rýchlosť. Niekedy sa zapotácam a hrozí mi pád.

Lótova žena sa obzrela a premenila sa na soľný stĺp. Stalo sa to na úteku zo Sodomy, keď porušila príkaz od Boha, aby sa neobzerala. Paralyzovanému človeku sa niekedy hovorí, že stojí ako soľný stĺp. Keď sa budeme príliš obzerať, môže sa to stať aj nám. Platí to na bicykli aj v živote. Obzeranie sa v živote je niekedy hrabaním sa v našej minulosti, v chybách, hriechoch, obviňovaní a výčitkách. Nie je dobré neustále si jatriť rany, lepšie je nechať ich zahojiť.

Lepšie je pozerať sa pred seba ako za seba, hľadať odpustenie ako výčitky. Lótova žena sa možno chcela rozlúčiť so svojim bohatstvom, ktoré zanechala v plameňoch. Každý z nás tu raz všetko zanechá a preto by sme sa mali pozerať dopredu. Na to, čo môžeme zlepšiť a ovplyvniť. Poznám veľa ľudí, ktorí sa nevedia rozlúčiť s minulosťou – zraneniami, ktoré im niekto spôsobil, alebo spôsobili oni niekomu. Zväzuje ich to a oni navštevujú kňazov, psychológov alebo psychiatrov, aby sa nepremenili na soľný stĺp. Držme im palce a dávajme si pozor, aby nás minulosť nedostala do svojej moci. Neobzerajme sa za seba. Tým nemyslím, že by sme mali byť nevšímaví, že by sme nemali oľutovať chyby, ktoré sme spravili a poučiť sa z nich. Ale nebudujme si v sebe traumu z toho, čo nemôžeme napraviť. Tú bolesť, ktorú sme niekomu spôsobili už neodčiníme, ale máme pred sebou čas, v ktorom môžeme priniesť ešte veľa úľavy, uzdravenia, pokoja a radosti – druhým aj sebe.

Žiaden rodič nezatratí svoje dieťa za to, že spadne do blata, vyleje na seba kakao alebo ublíži inému dieťaťu. Ani Boh nás nezatracuje. Ak niekde počujeme hlas, ktorý nám niečo neustále vyčíta a hovorí, že sme nenapraviteľne zlí, to nie je hlas nášho Otca, ale pokušiteľa. Otec svoje deti objíma, odpúšťa im a pomáha im kráčať po správnej ceste. Prečo teda neodpustil aj Lótovej žene a urobil z nej soľný stĺp? Nemáme na to odpoveď. Erich vo Däniken by nám vysvetlil, že sa stala obeťou termonukleárneho výbuchu v Sodome. Teológovia nazývajú takéto príbehy z Biblie tajomstvom. Niekoho môže minulosť trápiť, inému prináša pekné spomienky. Ani jedno ani druhé sa už však nevráti a lepšie je pozerať sa pred seba – do budúcnosti. U starých ľudí si niekedy všímam, ako si minulosť idealizujú (boli mladí a v pamäti sa i zachovali príjemné spomienky) a majú obavy budúcnosti.

Transformačným trendom a udalostiam, ktoré prinášajú, je jedno, či ich vítame alebo sa ich bojíme. To, či prežívame radosť alebo neradosť, odvahu alebo strach, vidíme príležitosť alebo problém, vplýva hlavne na nás a na naše okolie. A aj na to aká bude naša budúcnosť.

34