Môj prastarý otec išiel do Ameriky. Priniesol odtiaľ peniaze, postavil dom v osade U Koštúrov a začal tam obrábať pôdu. Môj starý otec chodil pracovať do Nemecka a Česka. Priniesol peniaze, kúpil dom a začal podnikať vo Varíne. Môj otec, ako mladý muž, staval priehradu a veril, že bude lepšie a zasvätil tomu celý svoj život ako lekár alebo riaditeľ nemocnice. Ja som koncom osemdesiatych rokov pracoval v spoločnosti Fraunhofer IPA v Stuttgarte. V roku 1990 som začal podnikať v Žiline a založili sme s mojimi nemeckými spolupracovníkmi spoločný podnik. Môj syn pracoval pre švajčiarsku firmu v kuchyni na výletnej lodi. Vrátil sa a otvoril si reštauráciu v Žiline. Generácie mužov a žien v tejto krajine snívajú a pracujú na tom, aby ich deti mali lepší život. Nie je to iba o zarábaní veľa peňazí. Dôležité sú aj sloboda, spravodlivosť, dôvera a vzťahy, životné prostredie, zdravotníctvo alebo vzdelávanie. Nedávno som diskutoval s majiteľmi strojárskych firiem a hovorili mi, že riešia niekoľko problémov – nedostatok objednávok, nedostatok materiálu, ktorý je stále drahší a nedostatok kvalitných pracovníkov. Jeden z nich pracuje na tom, aby mali jeho spolupracovníci iba štyri pracovné dni a trojdenný víkend – a zarábali viac.

Niekedy máme pocit, že väčšina ľudí v našej krajine iba nadáva a protestuje. Našťastie to nie je pravda, akurát ich viac počuť ako tých, ktorí snívajú o lepšej budúcnosti a pracujú na nej. Keď porovnávam život môjho pradeda, deda, otca a seba, tak sa väčšina vecí zmenila k lepšiemu a nemáme žiaden dôvod nadávať. Žijeme kvalitnejší život v lepšej krajine a verím, že aj naše deti sa budú mať lepšie. Nás najskôr komunisti ohradili ostnatým drôtom a nepustili von. Ľuďom, ktorí mali svoj vlastný názor zabraňovali robiť prácu, v ktorej boli dobrí a bavila ich. Keď sa už ľudia dostali na západ, tak prvé roky iba obzerali reštaurácie a obchody zvonka, lebo nemali peniaze. Dnes môžeme cestovať kam chceme, študovať a robiť to, čo nás baví. Benediktíni majú heslo modli sa a pracuj. Toto je cesta k lepšiemu životu, nie nadávanie a hádky.

Fotografia – môj otec a syn v osade U Koštúrov

22