Chcel by som byť ako ty. Poctivo študovať a učiť sa pochopiť svoje povolanie a život v súvislostiach. Renesančný človek. Mať rád svoju prácu a robiť ju najlepšie ako sa dá až do staroby. Milovať svoju ženu 60 rokov tak, ako to nedokáže žiaden iný chlap. Pokorne pomáhať tam, kde sa má a nič za to nežiadať. Byť kamarátom aj učiteľom pre svoje deti a vnúčatá. Pred pár rokmi si mi dal palicu, ktorú kedysi dávno u Koštúrov vyrobil Martin Košturiak, brat tvojho otca Ondreja. Keď si mi ju dával, povedal si mi niečo ako „ja už končím, choď ďalej.“ Včera si vylúštil krížovku (v tajničke bolo – „pre človeka, ktorý splnil svoju povinnosť je smrť prirodzená a vítaná práve tak ako spánok“), dopil pohárik vína a uložil si sa spať. Zaskočil si nás. Zlyhalo srdce, ktoré nezlyhalo nikdy, keď si druhým rozdával lásku, pomoc a dobro. Ty, úžasný lekár, ktorý zachránil toľko životov. Lekári, povedali, že je to kráľovská smrť – zomrieť v pokoji a naplniť svoj život. Chcel by som byť ako ty, otec. Aj keď si nečakane odišiel, videl som ťa dnes v dúhe nad Varínom. Také farby ešte nikdy nemala. Spojila nás s nebom. My veríme vo večný život. Dovidenia otec môj.

foto Ľ.Boledovič
U Koštúrov s vnukom Jankom
1