19. septembra 2020

Inovátori sa stretli vo Vrábľoch

Počas jarných mesiacov sa zastavila krajina. Niektorí „podnikatelia“ nariekali a písali listy vláde. Skutoční podnikatelia a inovátori inovovali. Vzniklo veľa zaujímavých riešení vo veľmi krátkom čase. Ukázalo sa, že krehké firmy sa pri neočakávaných krízach rozkladajú a antikrehké spoločnosti z nich vychádzajú silnejšie.

Pred pár týždňami sme si s chlapcami okolo Ľuba Šveca v Inovate Vráble povedali, že by sme mohli urobiť inovačný festival týchto firiem. Vraj si takéto akcie vyžadujú mesiace príprav a státisícové rozpočty. Nemali sme ani jedno ani druhé. Za niekoľko týždňov a niekoľko tisíc eúr vznikla výborná akcia. Perfektné diskusie na workshopoch a výborné debaty priamo s majiteľmi firiem a inovátormi pri dielach, na ktorých pracujú. Nepotrebujeme si dávať kravaty a obleky a chodiť na honosné výstavy. Najlepšie sa cítime v dielni, kde hučia stroje, vonia olej a vládne pracovný neporiadok.

Cítil som sa tam dva dni výborne, medzi mojimi žiakmi z Podnikateľskej univerzity a ľuďmi, s ktorými som robil na mnohých projektoch – Ľubom Švecom, Milošom Olejárom, Paľom Harvanom, Norom Brathom, Petrom Ballonom, Patrikom Paulom, Slavom Ozaníkom, Lenkou Olejárovou, Edom Kovaľom, Miškom Hrabovcom, Vladom Šuchom, Stanom Martincom, Vladkom Maslákom, Mirom Kunschom, Jarom Rybákom, Jožkom Pallom, Radom Štefánkom, Dávidom Šoltýsom, Štefanom Kassayom, Ľubomírom Marjakom, Jankom Šlinským, Mariánom Beniačom, Robom Demkom, Martinom Kováčikom zo Šanghaja, Martinom Kováčikom z Detvy, Oldom Kovářom, Ľubkom Klieštikom, Zdeňkom Fabičovičom, Jožkom Liptákom, Paľom Michalicom, Vladkom Levárskym, Milanom Šmotlákom, Petrom Bílkom, Samom Krošlákom, Arnoldom Feketem, Mirom Srogoňom a ďalšími.

Vladko Šucha moderoval diskusiu so zástupcami Európskej komisie, ktorí hovorili o tom, že je veľmi veľa peňazí v rôznych balíčkoch na podporu inovácií a výskumu. Pripadal som si tak trochu ako hladný človek pod mostom, ktorému rozprávajú o švédskych stoloch, plných dobrého jedla, ktoré nikdy nevidel – a možno ani neuvidí. Prišli nás podporiť aj blízki spolupracovníci Eduarda Hegera a Veroniky Remišovej a diskutovali sme so zástupcami Amcham a SAPIE o spolupráci. Zástupcovia z Ministerstva Hospodárstva neprišli. Ich šéf sa vyjadril, že zrušiť „jeho inovačné agentúry,“ ktoré nikdy nič neinovovali a minuli hromady peňazí, je šialenstvo. Šialenstvo je však nezmeniť nič a očakávať iné výsledky.

Diskutovali sme aj o našej výzve vláde, ktorú Úrad vlády preposlal na vybavenie Ministerstvu hospodárstva a oni ju, ako vždy, asi hodili do koša. Na Hospodárstve nič nové.

Ideme ďalej – rozbiehame projekty postavené na slovenských riešeniach eBikov, Agrokruh a automatizáciu v poľnohospodárstve, robíme na Smart riešeniach pre mestá a priemysel, na automatizácii a robotizácii v menších podnikoch, na modulárnych stavbách, Škole modularity a spájaní inovátorov v regiónoch.

V novembri začína ďalšia skupina Podnikateľskej univerzity. Celkom ma potešilo, že si bývalí študenti z tejto našej školy ďalej organizujú rôzne semináre a workshopy. Môžete sa k nim pridať. Už verím, že Podnikateľská univerzita bude žiť aj keď ja žiť nebudem. Toto je vlna, ktorá má silu zmeniť krajinu – aj bez niektorých úradníkov, ktorí tam hore oprašujú svoje „stratégie“ z minulého storočia. Teším sa, že sa v Podnikateľskej univerzite rozširuje aj tím učiteľov – s novými témami prichádzajú napríklad Ľubko Klieštik, Oldo Kovář, Vlado Šucha, Martin Kováčik, Miško Poppe a ďalší.

Tu je brožúra z festivalu a tu je naša Vrábeľská výzva, mOžete ju šíriť ako inovačný vírus. Tu sú reportáže profesora Štefana Kassaya z našej akcie. Vážim si, že aj taký významný podnikateľ a vedec prišiel medzi nás robiť reportáže, tak ako kedysi dávno, keď ešte pracoval ako redaktor v Československej televízií. V piatok dostal Peter Ballon, okrem poďakovania za výbornú organizáciu Inofestu, aj tento darček z Bruselu, ktorý príjemne prekvapil.

Výzva osobností vláde SR: Posledná šanca pre Slovensko

Prebiehajúce procesy v ekonomike a spoločnosti nemusia byť krízou, ale nutnou transformáciou, ktorú koronakríza urýchlila. Slovensko bolo dlhodobo orientované na výrobu automobilov a nedostatočne rozvíjalo inovácie postavené na exponenciálnych technológiách, digitalizácií, re-lokalizácií alebo cirkulárnej ekonomike. Slabá inovačná schopnosť Slovenska môže v tejto ekonomickej aj spoločenskej situácii vyústiť do dlhodobých problémov, z ktorých sa budeme dostávať desiatky rokov. Tento nelichotivý stav je umocnený úpadkom vzdelávania, odchodom študentov do zahraničia, slabým rozvojom domácich podnikateľov na úkor zahraničných korporácii a veľkými regionálnymi rozdielmi.

Koronavírus, zmena vlády a mimoriadne finančné zdroje Európskej komisie sú poslednou šancou na transformáciu Slovenska tak, aby sme sa v ďalších 20 rokoch zaradili medzi inovatívne krajiny, ktoré namiesto výsledkov manuálnej práce predávajú svetu znalosti ako produkty intelektuálnej práce a inovatívnej činnosti. Je čas začať so svetom súťažiť cez schopnosti našich ľudí, nie cez ich nízke mzdy. Zdroje, ktoré prichádzajú nesmieme prejesť ani minúť na zaplátanie nevýhodných obchodov, deformovanie podnikateľského prostredia alebo na podporovanie zbytočných agentúr a vyberačov provízií.

Žiadame, aby sa tieto zdroje nerozdeľovali v rezortoch na základe želaní politických strán a priateľov koaličných klubov z radov oligarchov, lebo takú vážnu vec akou je transformácia krajiny musia pripomienkovať odborníci, ktorí majú s inováciami skúsenosti a v tejto oblasti aj preukázali nejaké výsledky. Inovácie nie sú nápady ani deklarácie ale sú zhmotnením výsledkov vedeckej práce v reálnych aplikáciách s vysokou pridanou hodnotou. Nevzniknú preto na základe strategických manuálov vo virtuálnych inovačných centrách ale potrebujú ekosystém a podnikateľov, ktorí dokážu premeniť nápady na prototypy a prototypy na trhovo úspešné výrobky, podnikateľské modely a firmy. Inovátorov je na Slovensku dosť, chýba im však vhodný ekosystém, často narážajú na byrokraciu, korupciu, nedostatok finančných prostriedkov a technickej pomoci. Schopní ľudia stoja už príliš dlho mimo hlavného toku finančných prostriedkov prichádzajúcich na Slovensko v rámci ŠF EÚ. O tom, že existujú, svedčia mnohé originálne slovenské riešenia (napr. viaceré úspešné softvérové aplikácie a antivírové nástroje, unikátne ložiskové reduktory , riadiace systémy rezacích strojov, univerzálne procesory, prvý 3D tlačený eBike, riešenia v oblasti digitalizácie a umelej inteligencie, najľahšie skialpinistické viazanie na svete, inovatívne a ekologické poľnohospodárstvo Agrokruh, nové kompozity, materiály na báze keramiky, skla, hliníkovej peny a pod.) alebo riešenia smart city a smart industry, ktoré rozvíjajú viaceré slovenské firmy. Prebiehajúca pandémia najlepšie ukazuje našu odkázanosť na vlastné riešenia a odborníkov, ktorých našťastie stále máme.

Žiadame, aby sa podobne ako pri riešení koronakrízy vytvorilo konzílium odborníkov a expertov v oblasti inovácií, ktoré bude spolu so zástupcami rezortov pripravovať optimálnu inovačnú politiku štátu tak, aby sa urýchlene zlepšila jeho ekonomická konkurencieschopnosť, vytvorili pracovné miesta s vysokým podielom kreatívnej a duševne uspokojivej práce, pri súčasnom zabezpečení racionality v energetike s ohľadom na zdravé životné prostredie.

Vytvorenie inovatívneho prostredia v spoločnosti poskytne zaujímavé pracovné pozície pre schopných študentov na Slovensku, ktorí za nimi nebudú musieť odchádzať do zahraničia, naopak mnohí sa vrátia naspäť do vlasti. Implicitne to povedie aj k záujmu o VŠ vzdelanie s vyššou pridanou hodnotou. Tvorba poznatkov a know-how navyše nevyžaduje ani zďaleka takú dopravnú a energetickú infraštruktúru ako extenzívny nárast výroby a ušetrené prostriedky bude teda možné využiť na skvalitnenie iných oblastí verejného života.

Podpísaní: