Čo by sme mali robiť v tomto období?

  • Nenechať sa uspať refrénom strachu, z vírusu, ktorý šíri mašinéria iných záujmov, ako sú zdravie obyvateľstva. 

Čoho by sme sa mali pri pohľade na našu minulosť, definitívne vzdať?

  • Nášho narcistického triumfalizmu, že to „dávame“ …
  • a na SK, čo sa týka Cirkvi, „dlhodobého zimného spánku“, kde „byť poslušným“ = byť konzumentom alibizmu v zmysle: však napĺňam normy, všetko je výborne, sme dokonalí!

Na čo by sme sa mali zamerať v budúcnosti?

  • Na slabých, ktorý o chvíľku bude desaťtisíce: hlad, bieda, bezdomovcovo, sociálne nepokoje, nezamestnanosť,
  • ale aj vystupňovaný hlad po Bohu a duch. raste,
  • ochrana právnej zóny slobody prejavu, pohybu i náboženských slobôd, – ochrana voči mašinérii masmediálnej manipulácie

Ivánka pri Dunaji, 2.4.2020

  1. apríla P. Generál Spoločnosti Ježišovej hovoril k jezuitom a spolupracovníkom Spoločnosti Ježišovej o kríze koronavírusu. Nasleduje jeho úvodný príhovor.

Žiť Univerzálne apoštolské preferencie vo svetle výziev, ktoré prináša COVID-19

Generál Arturo Sosa SJ Štvrtok, 2. apríl 2020

https://www.youtube.com/watch?v=V8xI3rLwstI.

Som rád, že som sa mohol dnes s vami spojiť v tomto čase zmeny a výzvy, keď sa veľká časť populácie nachádza v istom druhu izolácie alebo obmedzenia pohybu kvôli koronavírusu. Táto kríza bude mať veľký dopad na naše vzájomné vzťahy, na spôsob našej práce, na spôsob behu svetovej ekonomiky, na spôsob našej modlitby, na spôsob, akým uskutočňujeme poslanie v Spoločnosti Ježišovej a v Cirkvi.

Vrátil som sa z Indie a Nepálu pred tromi týždňami, keď bolo uvedomovanie si tejto pandémie iba v začiatkoch. Odvtedy máme denne na našich monitoroch štatistiky, zvyčajne sú pesimistické. Čo mám však najviac na mysli nie sú ani tak tie štatistiky, ale úžasné iniciatívy, ktoré vznikajú po celom svete. Sú v rozpätí od nespočítateľných malých prejavov láskavosti, ktoré si ľudia navzájom prejavujú… cez projekty organizované dobrovoľníkmi a štátnymi organizáciami… po angažovanosť, ktorú ponúkajú kresťanské spoločenstvá, my sami a naši spolupracovníci v poslaní. Tieto iniciatívy ukazujú, že sme Cirkev v pohybe, Cirkev, ktorá ide na hranice, ide tam, kde sú ľudia zranení a ubolení.

V celom svete vidíme veľké ocenenie, ktoré sa dostáva zdravotníckym pracovníkom a tým, ktorí sú v prvej línii. Vidím veľkodušnosť zamestnancov a komunity tu na generálnej kúrii. Počúvam o jezuitoch, ktorí znovu objavujú niektoré kľúčové aspekty komunitného života a vzájomnej služby.

Moje prvé myšlienky patria chudobným a tým, ktorí sú na pokraji našich spoločností. Oni sú opäť tí, ktorí najviac trpia. Majú slabý prístup k zdravotnej starostlivosti, keď ochorejú, alebo k čistej vode a mydlu, aby si mohli umyť ruky. Pre mnohých najchudobnejších v našom svete, ak sa im povie, aby zostali doma alebo boli v sociálnej izolácii, to znamená, že si nemôžu zarobiť na dennú plácu. Značí to, že nebudú mať jedlo, ktoré by dali na stôl pre svoju rodinu. Zdá sa, že tu ide o to, aby si vybrali medzi chorobou alebo hladovaním. Sú to muži, ženy a deti z druhej Univerzálnej apoštolskej preferencie, tí, ktorí sú odhodení bokom a považovaní za ľahko nahraditeľných. Dnes im hovorím: „Spoločnosť Ježišova na vás nezabúda. Stojíme pri vás a kráčame s vami. Povedzte nám, ako vám máme pomôcť a my urobíme všetko, čo bude v našich silách“. Toto je poslanie, ktoré nám dal pápež František, keď potvrdil Univerzálne apoštolské preferencie, ony sú ovocím Duchom vedeného rozlišovania univerzálneho apoštolského tela. Nimi osvietení vnášame do praxe poslanie zmierenia a spravodlivosti, ku ktorému nás pozýva 36. generálna kongregácia.

Táto osobitná skúsenosť s Covid-19 nám tiež pripomína, ako ľudstvo vykorisťovalo našu vzácnu planétu. Vo štvrtej preferencii sme vyjadrili želanie a počuli sme volanie pracovať spolu s inými na tom, aby sa starali o náš spoločný dom. Keď cestujem do rôznych provincií a regionóv, vidím toto želanie v mnohých z vás. Túžbu zanietene a urýchlene spolupracovať s inými na uskutočnení zmeny, inak konať, milovať a starať sa o našu planétu s nežnosťou Stvoriteľa. Osobne sa cítim motivovaný a poháňaný niečo robiť a viem, že aj vy tak isto. Ak budeme pracovať spolu, môžeme priniesť zmenu. Ešte nie je neskoro. Naozaj vstupujeme do novej epochy nášho sveta a tiež do novej éry Spoločnosti Ježišovej… ak pochopíme a budeme žiť UAP ako duchovnú skúsenosť. K týmto preferenciám sme nedospeli po nejakom strategickom plánovaní, ale cestou autentického spoločného rozlišovania, uskutočneného celým telom Spoločnosti Ježišovej.

Mladí ľudia sú v centre tretej apoštolskej preferencie. Chceme sa od nich učiť. Potrebujeme ich energiu, ich pohľady, ich odvahu, ich smelosť. Všetci vieme, že keď starneme, vidíme komplexnejšie. A to je dobre. Avšak riskujeme, že sa staneme príliš opatrní. Nechcem príliš opatrnú a ustaranú Spoločnosť Ježišovu. Páve ako Svätý Otec chce, aby Cirkev bola poľnou nemocnicou a išla na tmavé a nebezpečné miesta, ja snívam o Spoločnosti Ježišovej, ktorá si vie predstaviť a uskutočniť veľké veci, presne ako Ignác, František Xaverský a tak veľa jezuitov v dejinách až doteraz. Mladí ľudia nás môžu potlačiť na tieto miesta, môžu nám dodať odvahu a energiu. Tretia preferencia od nás vyžaduje, aby sme sa učili od mladých. S viac ako dvomi miliónmi študentov na našich školách a univerzitách je tento kontakt s mladými vzácnym darom pre Spoločnosť Ježišovu a pre Cirkev.

Pre apoštolské telo s dlhou históriou ako je Spoločnosť Ježišova sa učiť od mladých ľudí znamená získať tú istú vnútornú slobodu a indiferenciu ako Abrahám. Dokázal zanechať za sebou všetko, čo dosiahol v tomto živote ako aj svoju stabilitu a pohodlie. Vykročil bez toho, aby poznal cieľ, dôverujúc iba v Boha, ktorý mu ho mal ukázať.

Pandémia Covid-19 prináša so sebou veľký strach a smútok. Mnohí zomreli alebo sú chorí. Ľudia stratili svojich milovaných a cítia sa osamelí. Robíme čo je v našich silách, aby sme stáli pri nich aj uprostred mnohých obmedzení a ohraničení. Modlíme sa s nimi, sme s nimi solidárni. Prosím, povedzte každému priamo zasiahnutému vírusom, ktorého poznáte, že za nich slávime komunitnú svätú omšu tu na kúrii každé ráno a pravidelne sa za nich modlíme. Viem, že každá jezuitská komunita je v kontakte s tými, ktorí trpia a že my všetci sa za nich modlíme spolu s celou Cirkvou.

Ale dokonca aj v temnote a strachu som videl, že kríza COVID-19 prináša so sebou aj útechu a svetlo na rôzne aspekty cesty k Bohu. Duch nám ukazuje, ako ešte aj táto skúsenosť môže byť súčasťou cesty ľudstva k Bohu. S týmto pohľadom, bez toho, aby sme popierali utrpenie, môžeme iným pomôcť nájsť ich cestu k Bohu:

  • Kríza nám ukazuje, že sme jedno ľudstvo. Každý človek, každý národ, každá kultúra je súčasťou tohto jedného, rôznorodého, bohatého a vzájomne závislého ľudstva.
  • Ukazuje nám, že prekonanie krízy je možné iba vtedy, ak si uvedomíme dôležitosť hľadania spoločného dobra a vezmeme vážne našu osobnú zodpovednosť.
  • Ukazuje nám, že v našom jednom ľudstve niet rozdielov vo veku, rase, náboženstve alebo spoločenskom postavení. Každý z nás je jeho súčasťou, nikto nie je vynechaný, nik nemôže urobiť nič bez ostatných .
  • Ukazuje nám, že chceme kráčať spoločne. Všetci máme obavy a pomáhame si prekonať strach a úzkosti. Každý z nás hľadá spôsoby ako pomôcť, počnúc tým, že dávame na druhé miesto to, čo chceme my a prijímame opatrenia a obety, ktoré nám umožňujú, aby sme prispeli k dobru všetkých.
  • Ukazuje nám kompetenciu a veľkodušnosť tých, ktorí sú v prvej línii, starajú sa o nakazených, hľadajú riešenia alebo robia ťažké rozhodnutia pre dobro všetkých.
  • Ukazuje nám citlivosť toľkých ľudí a organizácií a obrovskú rezervu solidarity, ktorá tu je v mladých ľuďoch, v dospelých a starších, vo všetkých kútoch ľudskej spoločnosti.
  • Ukazuje nám silu viery, silné putá, ktoré spájajú veriacich, lásku Ježiša Krista, ktorá nás poháňa, zmieruje nás a zjednocuje. Mnoho ľudí sa modlí spolu cez spoločenské médiá. Chcú vyznať svoju vieru, tú vieru, ktorú cítia v hĺbke svojich sŕdc a ktorú si nemôžu nechávať iba pre seba.

Táto kríza je pre nás duchovná a intelektuálna výzva. Načúvanie Duchu, dôvera v Boha a to, že umožníme, aby nás viedol, nás neoslobodzuje od snahy do hĺbky pochopiť príčiny tejto krízy, jej dôsledky a spôsoby, ako z nej urobiť príležitosť ísť v ústrety spravodlivejšiemu a humánnejšiemu svetu. Apoštolské telo Spoločnosti stojí a kráča na dvoch nohách: na duchovnej hĺbke a tiež na intelektuálnej hĺbke.

Ako som už skôr povedal, budem sledovať mnohé tvorivé iniciatívy, ktoré sa rozbehli. Internetová stránka kúrie podáva pravidelne aktuálne informácie o niektorých z nich a môžete sa pozrieť na ich bohatú rôznorodosť. Povzbudzujem vás, aby ste spolu rozlišovali tie najlepšie spôsoby ako byť blízko tým, ktorí sú v núdzi. Povzbudzujem vás, aby ste neprestajne načúvali jemnému hlasu Ducha, ktorý naznačuje nové myšlienky, ako pomôcť.

Nevieme ako dlho bude tento úsek cesty trvať alebo čo bude nasledovať po ňom. Sme v tom spolu, my jezuiti, naši laickí kolegovia a spolupracovníci v Ignaciánskej rodine. Sme v tom spolu v solidarite s celým ľudstvom a s celou úžasnou a nádhernou planétou, na ktorej žijeme. Chceme žiť tento čas ako príležitosť. Chceme vziať vážne pozvanie, ktoré nám Univerzálne apoštolské preferencie a kríza zapríčinená Covid-19 prinášajú rôznymi a komplementárnymi cestami. Je to pozvanie k dialógu a obráteniu na všetkých úrovniach nášho života a s Pánom, ktorý nás povolal.

Nech nás ten istý Pán požehnáva a chráni na tejto našej spoločnej ceste.

AMEN