Môj otec bol lekár a ja liečim podnikateľov a ich firmy. Vo svojej praxi sa často stretávam s nasledovnými diagnózami:

1. Ja sám. Mnohí podnikatelia mali ťažké začiatky a na riešenie väčšiny problémov boli sami. Budovali obchod a kľúčové procesy vo firme, učili sa rozumieť trhu, technike, peniazom aj ľuďom. Zvládli to a firma narástla. Po rokoch treba riešiť oveľa viac problémov, mnohé prístupy sa zmenili, majiteľ je starší. Mnohí revolucionári a inovátori sa po čase stali diktátormi a brzdami. Mnohí podnikatelia chcú všetko riadiť ako kedysi a sa stávajú jej úzkym miestom firmy, ktorú vybudovali. Je to náročné na čas a učenia sa, ale pri človeku, ktorý má prístup „ja sám“ nevyrastú ďalší odborníci, lídri ani nástupcovia. Podnikateľa „ja sám“ niekedy opustia mladí, ktorí nedostali šancu a on postupne, zostáva na firmu, ktorú celý život budoval, celkom sám. Ako bojovať proti diagnóze ja sám? Pokorne si priznať, že nie som Superman, Chuck Norris ani Igor Matovič a nesnažiť sa všetko okolo seba vyriešiť vlastnými silami. Začať objavovať a rozvíjať v druhých ľuďoch talenty, dôverovať im, delegovať a pomáhať im v nástupníctve. Alebo funguje aj opačná stratégia: každý nech si zničí svoju firmu sám.

2. Náklady + zisk = cena. Podnikanie podľa vzorca náklady + zisk = cena dlhodobo nefunguje. Ceny určuje trh a čím viac konkurentov na nich je, tým je cena tlačená nižšie. Firma rastie, zvyšujú sa fixné náklady a investície do ľudí, nových technológií, obchodu a marketingu. Rastú ceny a klesajú objednávky. Správny vzorec je zisk = cena – náklady. Veľa podnikateľov nepozná Teóriu obmedzení, ktorá sa snaží zlepšovať tri finančné ukazovatele firmy (ziskovosť, cash flow a rentabilitu) a tri procesné ukazovatele (prietok, prevádzkové náklady a zásoby). Firmy majú dva druhy obmedzení – externé (málo správnych objednávok) alebo interné (neschopnosť plniť objednávky). Teória obmedzení hovorí, že firma nezarába na ziskových výrobkoch, ale na zvyšovaní prietoku cez obmedzenia (úzke miesta). Firma musí zarobiť viac, ako míňa. Prietok musí byť teda vyšší ako prevádzkové náklady. Z účtovníctva sa tieto informácie nedozvieme a tak potrebujeme prietokomer. Niekedy premýšľam nad tým, prečo niektorí ľudia podnikajú, keď nevedia počítať. Pracujú od rána do večera, ale nevedia stanoviť správne kalkulácie, náklady, prietok ani rentabilitu svojich investícií. Tak načo tá zbytočná námaha bez výsledku? Zavolajte si Ľubka Klieštika, on vás naučí trafiť klinec po hlavičke a spriechodní vaše upchaté firemné potrubia. V podniku riadi činnosť pracovísk úzke miesto, podobne ako krmidelník osemveslicu.

3. Sme špecifickí. Veľmi častá výhovorka, aby sme sa nemuseli učiť nové veci a zlepšovať seba aj svoje okolie. Prešiel som stovky rôznych firiem a ich diagnózy aj terapie sú veľmi podobné. Len sa používa iný jazyk – v automobilke, IT firme, na farme, v nemocnici alebo v právnickej kancelárii. Nedávno rozprával Emil Schultz, ako stretol v Podnikateľskej univerzite ľudí, ktorí sa na jeho problémy v ovocných sadoch pozerali z inej perspektívy. Emil im nerozprával, že je špecifický, ale inšpiroval sa a postupne zmenil svoj podnikateľský model. Je mi ľúto právnikov, ktorí bezstarostne sedia v kožených sedačkách pod drahými olejomaľbami, namiesto toho, aby mali na stene tabule a metriky svojho biznisu, v ktorom v najbližších rokoch prídu o 50-70% toho, čo robili doposiaľ. Podobne sú na tom mnohí lekári, ktorí sú tiež špecifickí v tom, že ešte nepochopili, kto je ich zákazník a čo je to plynulý tok. Budúcnosť patrí tým, ktorí dokážu prekonať svoje „paradogmy,“ inšpirovať a učiť sa z iných oborov, kde sú možno „naše problémy“ už dávno vyriešené. Špecifické a neprispôsobivé druhy v evolučnom vývoji vyhynú.

4. Sme dobrí. Nestačí, keď si o sebe myslíme, že sme dobrí, špičkoví alebo výnimoční. Mali by si to o nás myslieť naši zákazníci. Stretávam vo firmách mnohých „majstrov sveta,“ ktorí ani nevedia, čo nevedia. Vývoj je dnes taký rýchly, že keď sme dobrí dnes, tak zajtra to už nestačí. Nestačí, ani byť dobrý niekde na strednom Slovensku – musíme byť špičkoví, výnimoční a porovnávať sa s najlepšími na svete. Vlastne nemusíme, pretože úspech v podnikaní nie je povinný. Mať o sebe vyššiu mienku, ako je realita je často prejavom pýchy, hlúposti, neodbornosti, alebo strachu z konfrontácie s realitou. Neutešujme sa ani tým, keď nám obchodní partneri a zákazníci rozprávajú, akí sme dobrí. Nie je dôležité, čo nám hovoria, ale čo reálne urobia – aké objednávky nám pošlú a koľko za ne zaplatia. Úspech a chvála, sú niekedy ako jed, ktorý nás postupne utlmuje a uspáva. Potrebujeme sa učiť nové veci, lepšie obsluhovať zákazníkov, inovovať a nikdy sa neuspokojiť s dosiahnutým stavom. Kto si o sebe myslí, že je dokonalý a už sa nepotrebuje nič nové učiť a zlepšovať, je buď v stave psychickej choroby alebo kómy.

5. Takto to robíme už roky. Pokiaľ sa bavíme o modlitbe alebo fyzickom cvičení, tak je to v poriadku. Ak hovoríme o biznise, tak o zázraku, že tu ešte sme. Každý deň sa niečo učíme, prichádzajú nové materiály, technológie a postupy. Svet okolo nás sa digitalizoval. Zmenili sa zákazníci a ich preferencie. Konkurenti nespia a vyvíjajú nové produkty, služby a podnikateľské modely. Už Einstein hovoril niečo o tom, že opakovať staré postupy a očakávať iné výsledky je prejavom šialenstva. Zoberte si akúkoľvek ľudskú činnosť – od návštevy bohoslužby v kostole, cestu do práce, dennú hygienu, stravovanie, oddych, zábavu, šport, varenie alebo komunikáciu s priateľmi a porovnajte ich s tým, ako prebiehali pred desiatkami rokov. Niektoré činnosti a technológie vôbec neboli – napríklad internet, mobilné telefóny alebo elektrobicykle. Nájdime odvahu začať robiť veci inak, lepšie, rýchlejšie, lacnejšie, jednoduchšie, bezpečnejšie.

6. Nemáme čas. Toto je obvyklá výhovorka zaneprázdnených lenivcov, aby opustili svoju komfortnú zónu. Milujú operatívu, neustále niečo riešia a cítia sa veľmi dobre v pozícii zaneprázdnených supermanov. Oni majú presne toľko času ako všetci ostatní – akurát si ho zapratali blbosťami, ktoré neustále riešia. Nemať čas, byť zaneprázdnený, to je najvyššia forma lenivosti a neproduktvity. Lenivosti premýšľať nad tým, čo sú skutočné obmedzenia, ktorá nám bránia v dosahovaní našich cieľov, neschopnosti definovať skutočné priority a veľké kamene, ktoré si dáme do svojich kalendárov. Kto hovorí, že nemá čas ako keby nežil, nemal svoje smerovanie, cestu a cieľ. Buď riadime svoj život v čas my, alebo  hovoríme, že nemáme čas a riadia ho udalosti a priority niekoho iného. Poznám podnikateľov, ktorí majú jeden deň v týždni voľný – pre seba. A ich výsledky a zdravotný stav sú oveľa lepšie ako u tých, ktorí pracujú dvanásť hodín denne a sedem dní v týždni. Nemať čas znamená skracovať si život, plytvať svojim talentom a ochudobňovať sa o dary, ktoré sme dostali.

7. Stratégiu máme, len sa nám ju nedarí splniť. Stratégia nie je to, čo sme spísali na strategickom stretnutí a máme zavesené na nástenke na stene, ale to, čo skutočne robíme. Dôležité nie sú plány a prezentácie, ale konkrétne kroky a ich výsledky. Stratégiou sa dostávame z východiskového bodu do cieľa, postupnými krokmi, ktoré treba niekedy korigovať alebo sa aj vrátiť o kúsok späť. Sedieť pod strategickými mapami a premietať si strategické prezentácie nestačí. Stratégia je akcia. Niekedy sa ma podnikatelia pýtajú, koľko času majú venovať stratégií. Keď vidia moje rozpaky, upresnia svoju otázku – raz za rok, raz za pol roka alebo kvartálne? Majú na mysli strategický team building, na ktorom je trochu zábavy, športu, alkoholu a veľa rečí o budúcnosti. Moja odpoveď, že stratégii sa majú venovať každý deň ich zarazí. Je zrejmé, že každý z nás hovorí o niečom inom – oni o strategických dokumentoch a ja o akciách, ktoré nás dovedú k strategickým cieľom. Sú to dve rôzne veci. Nepokúšajme sa predpovedať a detailne plánovať našu budúcnosť, jednoducho ju vytvorme.

8. Vieme urobiť hocičo. Možno je to pravda, ale určite nie dôvod robiť hocičo. Firma má robiť pre správne definovaných zákazníkov na produktov alebo službách, kde vie pridať najväčšiu pridanú hodnotu. Spomínam si na príbeh Tomáša Baťu, ktorý chcel pracovať v amerických závodoch a na pohovoroch hovoril, že vie robiť všetko. Takého, čo vie robiť všetko nechceli. Poznám firmy, ktoré sa snažia presvedčiť zákazníkov, že vedia naprogramovať alebo vyrobiť hocičo. A tak predávajú svoju prácu, namiesto toho, aby vytvárali hodnoty tam, kde sú výnimoční alebo najlepší. Nerobte hocičo, snažte sa robiť len to, v čom môžete byť najlepší na svete. Správne definovať a rozvíjať svoju konkurenčnú výhodu, dobre vybrať zákazníkov a doručovať im hodnotovú ponuku, z ktorej budú nadšení je správna cesta. Nesnažte sa robiť všetko alebo hocičo. Fokus je dôležitý, aby sme boli výnimoční a nie priemerní.

9. Doba je zlá. Nevyberáme si čas ani miesto svojho narodenia. Doba je taká, aká je. Je na nás, či dokážeme krízy a problémy premeniť na príležitosti, alebo budeme lamentovať nad dobou, ktorá nám nepraje. Prelomové inovácie a riešenia vznikali práve v dobách, ktoré ľudia označovali za zlé. Motorom kreativity, disciplíny a húževnatosti nie je blahobyt. Doba je taká, ako sa k nej postavíme. Keď je drahá energia, hľadáme nové zdroje. Keď chýbajú peniaze, učíme sa šetriť a pracovať úsporne. Keď sme pod stresom a tlakom, vymyslíme niekedy lepšie veci, ako v bezstarostnom prostredí. Antikrehkosť je schopnosť využívať pády, krízy a problémy na posilnenie našich schopností, na to, aby sme zo „zlej doby“ vyšli lepší a silnejší. Baťa hovoril o veľkej hospodárskej kríze ako krásnej dobe. To, v akej dobe žijeme nezávisí od toho, čo sa okolo nás deje, ale od nášho prístupu k problémom, ktoré nám život prináša. Poznáte princíp 90/10? Hovorí o tom, že nemáme kontrolu nad 10 percentami toho, čo sa nám prihodí v našom živote (červené svetlo na križovatke, porucha auta alebo meškanie lietadla), ale 90 percent udalostí v našom živote rozhodujeme my – našou reakciou na danú udalosť, našimi postojmi k životu a rôznym situáciám. Tak prestaňme vzdychať nad zlou dobou a začnime proaktívne riešiť veci, na ktoré máme vplyv. Je ich viac ako sa na prvý pohľad zdá.

10. Musíme makať. Tak makajte, nech tečie pot a lietajú iskry. Výkonnosť nespočíva v tom, že ľudia dlho a ťažko pracujú, ale že majú výsledky. Ak nemáme čas na inovácie našich procesov, produktov, služieb a podnikateľských modelov, tak budeme pracovať stále viac a budeme mať horšie výsledky. Podobne ako drevorubači so zatupenými sekerami a pílami. Musíme sa učiť a inovovať aj sami seba – získavať znalosti, odstraňovať zlozvyky a získavať potrebné návyky, cielene rozvíjať svoju múdrosť. Poznám podnikateľov, ktorí sa narobia len preto, lebo nemajú dobré zorganizovanú prácu a neustále riešia opakujúce sa problémy. Keď si zarobia peniaze, postavia si budovu alebo kúpia nový stroj. A pracujú ešte viac, aby zarobili na vyššie náklady. Stále nepochopili že softvér (znalosti) sú dôležitejšie ako hardvér (železo a betón).

Toto je desať diagnóz, ktoré som zistil u mnohých podnikateľov, počas mojej praxe „lekára podnikateľov a podnikov.“ Treba ich liečiť. Prvým krokom je uvedomenie si problému a motivácia zmeniť svoje správanie. Pomôcť môže aj návšteva konzultanta – lekára. Viacerí pracujú podobne ako doktori medicíny – za peniaze zabávajú pacienta, kým ho Pán Boh neuzdraví. Príčiny týchto nemocí sú rôzne. Niekedy je sú to možno pýcha, hlúposť, pohodlnosť, lenivosť alebo strach z neznámeho. Následky sú však jasné – stagnácia, úpadok, smrť.

Netreba vzdychať ani pracovať od rána do večera. Stačí začať robiť správne veci správne. A vybrať si správnych ľudí, ktorí nezdržujú zbytočnými kecmi.

Obrázky: Stano Lajda

44