Hans Jürgen Warnecke

Tento človek v mnohom ovplyvnil môj život. V roku 1986 som si ho ako mladý inžinier našiel v časopise VDI Zeitschrift a napísal som mu na písacom stroji, mojou jednoduchou Nemčinou, list. Navrhol som mu, že by som chcel u neho robiť výskum a potrebujem pozývací list. Profesor Warnecke bol vtedy šéfom Fraunhofer IPA v Stuttgart. Prišiel mi krásny pozývací list a v roku 1987 som nastúpil. Dostal som výborné podmienky a veľkú dôveru, vrátane kľúčov od celej budovy. Robil som na projektoch pre firmy Walterscheid Kiel, Mercedes, písal som programy na počítači VAX a dokončil som svoju dizertačnú prácu. Profesor Warnecke bol ku mne vždy veľmi ústretový, aj keď viedol stovky ľudí na IPA a zároveň šéfoval Inštitútu na Univerzite Stuttgart. Tam sa začala naša spolupráca, ktorá vyvrcholila založením Fraunhofer IPA v Žiline. To už bol profesor Warnecke prezidentom Fraunhofer Gesellschaft v Mníchove. Spomínam si na situáciu, keď som neskôr pôsobil na TU Wien. Stretol som vo Viedni náhodou môjho priateľa, ktorý bol so mnou na stáži v Stuttgarte. V Juhoslávii bola vojna a on utiekol do Rakúska. Utečencov bolo veľa, priateľ sa potuloval po Viedni a nevedel ako sa postará o svoju ženu a dcéru. Azyl a občianstvo dostávali iba významní ľudia – športovci alebo vedci. Napísali sme profesorovi Warneckemu do Mníchova, že by môjmu priateľovi pomohli jeho referencia a odporúčanie. Prišiel krásny list, ktorý naozaj pomohol. Môj priateľ dostal potrebné papiere, prácu, neskôr si kúpil dom a dnes spokojne žije v Rakúsku so svojou rodinou. Po čase som viezol profesora Warneckeho zo Schwechatu do Žiliny a rozprával som mu túto príhodu. Považoval to za úplne prirodzené konanie. Bol prezidentom spoločnosti, ktorý mal pod sebou tisíce ľudí a rozpočet 1,5 miliardy euro. Napriek tomu si našiel čas na pomoc človeku, ktorý to potreboval. Keď sme otvárali IPA Slovakia nestihli sme si opraviť prenajaté miestnosti po upratovačkách. Z Nemecka priletelo lietadlo s vedením Fraunhofer z Mníchova do Žiliny na čele s profesorom Warnecke. Keď vstúpil do našich miestností, ktoré ešte ani neboli zariadené, reagoval tak, ako vždy – usmial sa, podal mi ruku a povedal svoje typické: “sehr gut.” Neskôr sme spolu na Slovensku vydali knižku Fraktálový podnik.

Mohol by som rozprávať veľa ďalších príhod s týmto človekom, ktorý sa v apríli 2014 dožil 80 rokov. Dlhé roky mi na Vianoce posielal fotografie krásnych modelov starých lodí, ktoré vlastnoručne vyrábal aj s venovaním. Veľký človek.

Naposledy sme sa stretli na spoločnej akcii v Stuttgarte. Mal dobrú náladu, trochu už boli na ňom vidieť roky. Nedožil sa leta tohto roku. Zomrel vo veku 85 rokov. Bude mi chýbať. Bol to výborný profesor a dobrý človek.

1993-warnecke720x394

Snímka obrazovky 2015-01-18 o 6.30.17 PM