Prázdne nádoby

Niekedy máme pocit, že ľudia sú zlí. Kričia, nadávajú, nenávidia, závidia a robia veľa vecí, ktoré škodia druhým aj im samým. A priznajme sa, že aj my niekedy kopeme okolo seba, alebo nám robí dobre, ak niekoho zasiahneme jedovatým slovom. Prečo do nás vstupuje nespokojnosť a zloba? Často vidím ľudí, ktorí veľa pracujú – nielen pre peniaze, ale aj pre druhých. Celé dni dávajú zo seba to najlepšie, nevedia povedať nie a nemajú na seba čas. Kedysi som mal pocit, že najviac vyťaženými ľuďmi sú podnikatelia a manažéri. Tí však chodia na rôzne kurzy, majú vlastných kaučov a poradcov a naučili sa hospodáriť s vlastným časom. Mnohí z nich majú okolo seba ďalších ľudí, na ktorých môžu presunúť mnohé úlohy a povinnosti. Najviac vyťažení a vyčerpaní sa mi zdajú kňazi a učitelia. Zdá sa, že sa stávajú obeťami svojho povolania. Tí najlepší z nich pracujú pre druhých, rozdávajú sa. Pomáhajú druhým nájsť v živote silu a cestu, ktoré sami často strácajú.

Sú ako prázdne a deravé nádoby, z ktorých energia rýchlo vytečie a nová nepriteká. Často sú terčom kritiky, spoločensky neuznaní, očakáva sa od nich pripravenosť pomáhať v každom čase, ale kto pomáha im? Nevďačné publikum, nároční šéfovia, častá osamelosť a izolácia. Kňazi väčšinou nemajú rodiny a mnohé nervózne učiteľky tiež.

Popisovaný problém sa vśak týka nás všetkých. Sme niekedy ako prázdne nádoby, chýba nám energia, sila, smer. Ak chceme byť plní energie a chuti do života, musíme nádobu pravidelne dopĺňať a upchať diery, cez ktoré energiu strácame – neschopnosť povedať nie, príliš vysoké nároky, ktoré kladieme sami na seba, strach, snaha mať neustále všetko pod kontrolou, neschopnosť spomaliť, zastaviť sa a pod.

Dobrou správou je, že máme nevyčerpateľný zdroj energie. Potrebujeme sa naň iba napojiť a každý deň z neho čerpať. Je to naš vzťah s Pánom Bohom. Poznám to sám na sebe – odpojenie znamená často padnutie do hriechu, únavy a vyčerpanosti. Energiu môžeme čerpať aj v rodine a spoločenstve priateľov, v práci, kde nachádzame pokoj a radosť, v oddychu, športe alebo re-kreácii (znovu stvorení).

Sú teda dve cesty k tomu, aby sme neboli prázdnymi nádobami – dopĺňať energiu a eliminovať jej zbytočné straty. Všímam si niekedy ľudí v práci alebo pri rôznych spoločenských stretnutiach. Mnohí chcú mať všetko pod kontrolou, ale strácajú prehľad o tom, čo je skutočné dôležité. Bill Hybles vo svojej knihe Zjednodušuj svoj život uvádza príbeh Marty a Márie z Biblie. Mária sedí pri Ježišovi a Marta v kuchyni pripravuje občerstvenie. Hnevá ju, že jej sestra nepomáha, ale Ježiš, ktorý v Káne urobil z vody Chardonnay a z pár chlebov nasýtil tisíce, by si pre svojich učeníkov vedel urobiť raut aj sám. Mária sa sústredí na to podstatné – byť s Ježišom a Marta sa zbytočne rozčuľuje kvôli príprave jedla.

Chceme mať ešte viac, aj keď sme dostali dosť. A tak sa niekedy naháňame za zbytočnosťami a nemáme čas sadnúť si v pokoji k Ježišovi a rozprávať sa s Nim. On naplní naše nádoby viac ako všetky supermarkety a banky sveta. Tak začnime – namiesto plánov na riadenie cash flow v našom živote si naplánujme každodenné stretnutia s Pánom a počúvajme Ho. A naše nádoby budú plné až po okraj.