Pokoj s tebou

Pokoj s tebou hovoríme obyčajne v nedeľu v kostole a podávame si ruku s ľuďmi okolo. Keby sme si z kostola zobrali len túto vetu a snažili sa celý týždeň podľa nej žiť, mali by sme sa krásne. “Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam…” hovorí Ježiš v Jánovom Evanjeliu. A v Matúšovom Evanjeliu sa zasa píše: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.“ Evanjelista Lukáš pridáva: „ A do ktoréhokoľvek domu vojdete, najprv tam povedzte: Pokoj tomuto domu!“

Prvou podmienkou je, aby sme našli svoj vlastný vnútorný pokoj. Sedím často v záhrade, aj v týchto chladnejších dňoch, a vychutnávam si pokoj, ticho a poriadok vo všetkom okolo. Často sme nepokojní z toho, že musíme ešte niečo urobiť, vybaviť alebo dokončiť. Nemusíme. Svet pôjde ďalej a nikto si naše nevybavené veci ani nevšimne. Sme nepokojní, lebo máme strach, čo sa stane a ako to dopadne. Všetko bude tak ako má, podľa Božieho poriadku, náš nepokoj a strach na tom nič nezmenia. Som presvedčený, že pokoj je cesta ku zdraviu aj k uzdraveniu. V tomto týždni mi ľudia dvakrát povedali, že na nich pôsobím pokojne. Usmial som sa a spomenul si na môjho otca. Ľudia mu často hovorievali, že jeho pokojné správanie k pacientom je liečivé. Moja mama a žena by mohli rozprávať o „pokoji svojich mužov,“ ale dobré je, že aspoň pred zákazníkmi sa nám občas darí pôsobiť pokojne.

Pokoj však neznamená kompromisy, mlčanie tam, kde sa treba ozvať, ututlávanie skutočných problémov. Nedávno moja dcéra Lucka otvorila problémy v slovenskom florbale. Hovorila o nich už niekoľko rokov, ale nikto ju nepočúval, podobne ako mužov, ktorí na praktiky vo vedení slovenského florbalu upozorňujú už dávno. Zaujímavé boli niektoré reakcie „potrafených pánov.“ Hovorili o tom, že dievčatá stratili nervy a pokoru, že veci by sa nemali riešiť na verejnosti, ale za zatvorenými dverami. Nie vážení! To vy ste stratili súdnosť a sebareflexiu a dievčatá vám nastavili zrkadlo. Ja mám tiež otrasné skúsenosti so Slovenským zväzom florbalu. Niekedy musíme problém otvoriť, eskalovať a vyriešiť, aby sme dosiahli pokoj. Som hrdý nielen na Luckinu hru, ale aj jej odvahu povedať pravdu a bojovať sa zlepšenie podmienok slovenskej reprezentácie. Verím, že pán, ktorý stojí na čele slovenského florbalu a už roky mu veľmi škodí, konečne odíde.

Pokoj potrebujeme aj na to, aby sme boli výkonní. Občas vzniknú neočakávané situácie a niektorí ľudia s emóciami a panikou nepomôžu riešeniu, ale veci ešte zhoršia. Videl som kedysi film o výcviku amerických vojakov námornej pechoty. Tréning bol plný kriku a stresu, ale v poveloch veliteľov neboli urážky, vulgarizmy alebo nezmysly. Všetko bolo premyslené a racionálne tak, aby sa v podobnom chaose pri reálnom boji, dokázali vojaci rýchlo orientovať a konať. Veľmi pokojne, racionálne a s odstupom sa musia v extrémnych situáciách správať aj piloti, záchranári alebo hasiči. A sú na to trénovaní. Zúfalstvo, strach, beznádej a bezmocnosť nás niekedy prepadnú v ťažkých chvíľach a „zmagnetizujú“ náš kompas. Berú nám schopnosť vnímať to podstatné, správne sa rozhodovať a konať.

Pokoj je dôležitý aj vo vzťahoch. Ak mi niekto povie, že som idiot, tak mám na výber viaceré reakcie – v hneve mu môžem jednu vraziť, poviem mu, že on je ešte väčší, alebo mu budem vysvetľovať a dokazovať, že nemá pravdu. Nemusím však povedať nič a môžem premýšľať nad tým, prečo si to ten človek o mne myslí. Táto reakcia môže byť v danej chvíli najlepšia – nevznikne konflikt a ja môžem pracovať na sebe so spätnou väzbou, ktorú som dostal. Nie udalosť, ktorá nastala, ale naša reakcia na ňu je dôležitá. O koľko pekných dní a vzťahov v živote by sme mohli mať viac, keby sme reagovali na druhých ľudí s pokojom, láskou a videli sme v nich Ježiša Krista? Veru, je ľahké byť milý a láskavý k ľuďom, ktorých máme radi, sú k nám dobrí a priateľskí. Skúsme to však aj k tým, čo nám robia zle a sú nám nesympatickí. Náš pán kaplán hovoril nedávno o tom, že keby sa každý z nás modlil za jedného teroristu, dosiahli by sme oveľa viac pokoja, ako keď sa budeme snažiť zlo vyhubiť ďalším zlom.

Ži v pokoji so sebou a potom môžeš priniesť pokoj iným – pokojný muž urobí viac dobrého ako učený, napísal Tomáš Kempenský. Veru, netreba rozprávať múdre reči a dávať druhým rady a poučenia o tom ako sa má žiť. Nič nevyriešime ani odsudzovaním, odmietaním a nenávisťou. Prichádza zvláštny koncoročný čas, v ktorom nepokoj a náhlenie ľudí často vrcholia. Aby si 24.12. mohli sadnúť k spoločnej večeri a pár dní rozprávať o pokoji. Každý premýšľa, čím by mohol, obdarovať druhých. Zisťujeme, že za socíku bolo ľahšie urobiť ľuďom radosť, lebo v obchodoch nič nebolo. Ako deti nás potešila aj prázdna plechovka od kokakoly alebo farebný časopis zo západu. Dnes máme plné obchody a niekedy nevieme, čím obdarovať druhých. Je tu však niečo, čo chýba takmer všetkým a každý to môže darovať – pokoj. Tak pokoj s vami priatelia

1 Trackbacks & Pingbacks

  1. Pätnásť tipov, ako prežiť šťastné a veselé | MatusDemko.sk

Comments are closed.