Keď v slabých vidíme Krista

Rozhovor s Petrom Valíčkom, riadteľom Gréckokatolíckej Charity Prešov

Navštívil som Vašu Charitu, preštudoval som si jej históriu a som v úžase. Môžete stručne a v číslach zhrnúť Vašu činnosť Charity od jej vzniku?

Naša činnosť bola obnovená 1. septembra 1991 a to vytvorením pozície diecézneho pracovníka, ktorý sa neskôr stal jej riaditeľom a pripravoval podmienky pre postupný rozbeh služieb ľuďom v núdzi. Prvou službou, ktorú naša charita začala poskytovať vo februári 1992, bola ambulantná služba „Príjem núdznych“. V dnešnej podobe ide o sociálne centrum so službami špecializovaného sociálneho poradenstva. Neskôr, v auguste 1993, vzniklo prvé pobytové zariadenie Dom charitas, azylové zariadenie pre bezdomovcov v Prešove s kapacitou 12 miest (dnes Domov nádeje, resocializačné zariadenie pre osoby závislé od návykových látok s kapacitou 23 miest). Postupne sa od roku 1998 začal uplatňovať systémový prístup k pomoci závislým a ľuďom bez domova pod názvom „Cesta k domovu“ a ten dnes so službami v Humennom, Svidníku a Prešove ponúka vo svojich zariadeniach 130 pobytových miest. K tomu 24 miest v nízkoprahovom dennom centre v Prešove. Je to komplexný a jedinečný model pomoci v rámci Slovenska.

Ďalší systémový prístup pomoci uplatňujeme v regióne Stará Ľubovňa, kde pomáhame rodinám s ich ťažko zdravotne postihnutými deťmi, mladými a dospelými členmi. V domácnostiach regiónu vyhľadávame ťažko zdravotne postihnuté deti do siedmich rokov veku cez Službu včasnej intervencie, vieme ich do našich zariadení priviesť i odviesť domov, poskytujeme im služby domova sociálnych služieb (vznikol v novembri 1999) a rehabilitačného strediska s pracovnou rehabilitáciou, chránenou dielňou v ktorej vyrábame rôzne drobné výrobky a poskytujeme služby práčovne (firmy tu majú možnosť náhradného plnenia za nezamestnávanie zdravotne postihnutých), fyzioterapeutom, špeciálnou triedou so vzdelávaním variant C, hipoterapiou (máme vlastnú kobylku) atď. Súčasťou našich zámerov je aj spustenie zariadenia podporovaného bývania v ktorom budú môcť s dohľadom samostatne žiť štyria zdravotne postihnutí občania v dvoch garsónkach bytového domu. Výhodou tohto systému Domu sv. Anny je najmä to, že deti, mladí a dospelí sú integrovaní, žijúci vo svojich domovoch so svojimi blízkymi teda v prirodzenom prostredí a do našich zariadení dochádzajú len počas pracovných dní, služby sú ekonomicky pre spoločnosť lacnejšie ako pobytové. V tomto projekte dnes už pracuje viac ako dvadsať pracovníkov a kapacita zariadení je dnes už, vrátane podporovaného bývania, spolu 49 miest.

Od roku 2000 poskytujeme služby agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti chorým v ich domácnostiach a aj tu plánujeme tento typ služby doplniť o sociálnu službu opatrovateľskú, čím by sa do budúcna zabezpečil komplexný model sociálno-zdravotníckych služieb v domácnosti pacienta. Okrem domácností poskytujeme služby ošetrovania aj v dvoch zariadeniach sociálnych služieb a spolu tak máme u nás v pracovnom pomere desať sestier, jednu fyzioterapeutku a pracujeme na troch miestach v kraji.

Okrem toho poskytujeme aj služby seniorom, zdravotne postihnutým a duševne chorým v dvoch denných stacionároch v Sačurove a Humennom s kapacitou zatiaľ 32 miest, od nového roka ich chceme mať s kapacitou spolu 40 miest. Pracuje v nich dnes sedem pracovníkov a klientom ponúkame stravovanie, pracovnú rehabilitáciu, voľnočasové vyžitie, duchovný program a pod. Služby sú zaplnené našimi klientmi.

V prípade potreby zabezpečujeme aj humanitárnu pomoc, od novembra minulého roka pre vojnou postihnutú Ukrajinu, ponúkli sme v máji týždenný relaxačný pobyt vo Vysokých Tatrách pre približne dvadsať detí.

V súčasnosti v našej charite pracuje viac ako osemdesiat interných pracovníkov, s externými to je už viac ako stovka ročne. Našimi externými odborníkmi sú duchovný správca charity, supervízor, právny zástupca a mnohí ďalší. Ročne u nás pomáha viac ako dvadsať dobrovoľníkov a dvaja až traja bohoslovci zo seminára. V roku 2014 prešlo bránami našej charity viac ako 1.800 ľudí v núdzi, neviem či je to málo alebo dosť. Ktosi múdry raz povedal, že stačí ak pomôžeme aspoň jednému a vtedy akoby sme zachránili celý svet. Nakoľko v každom z nás je akoby ukrytý celý svet, ktorý môžeme pretvárať a každý deň robiť lepším.

Stretol som u Vás ľudí, z ktorých som cítil nadšenie a energiu, predpokladám, že to nerobia pre peniaze a slávu. Tak prečo?

Naši pracovníci prechádzajú organizovaným a štruktúrovaným výberom a potom sa snažíme ich formovať duchovne, ľudsky a odborne podľa pozícii, ktoré zastávajú. Zastávame vo vedení názor, že vedomosti sa dajú doškoliť, doučiť, ale osobnostná výbava, temperament sú dané navždy resp. iné kvality a prvky výbavy osobnosti sa menia len veľmi ťažko. A podľa toho sa snažíme zamestnancov aj vyberať. Snahou je i to, aby sa na pracoviskách pracovalo tímovo, kvôli synergickému efektu, tam sa potom dosahujú oveľa lepšie výsledky. Prevažná väčšina pracovníkov je naozaj vnútorne veľmi hlboko motivovaná túto prácu vykonávať ako svoje životné poslanie a povolanie a to je najlepšia motivácia, lepšiu nepoznám. V trpiacich ľuďoch vidia samotného Krista a chcú sa im častokrát rozdať, čo na druhej strane prináša potrebu duchovne, ľudsky čerpať u dobrotivého Boha, aby to opätovne – nádej, dobro, lásku mohli rozdávať plným priehrštím ďalej. Tu má svoj obrovský význam aj rodinné zázemie a pochopenie pre toto povolanie cez ktoré ale určite potom prichádza hojné Božie požehnanie a milosti.

Ja pracujem vo firmách, kde linky vyrábajú zložité produkty a výťažnosť týchto liniek je pomerne vysoká. Aj vy máte takúto linku, ktorá začína ľuďmi na ulici, ktorí potrebujú pomoc a v dobrom prípade končí vyliečeným človekom, ktorý začne pracovať a začlení sa späť do pôvodnej rodiny alebo medzi blízkych ľudí. Môžete popísať ako funguje táto “ Vaša linka?”

V projekte Cesta k domovu zameranom na resocializáciu a reintegráciu ľudí bez domova a závislých dnes vieme človeka v teréne vyhľadať, poskytnúť mu celodennú ambulantnú službu zameranú na uspokojenie základných potrieb ako teplo, strava, hygiena osobná a šatstva, poradenstvo, záujmové aktivity. Nadväzne nato ponúkame pobytovú službu, klienta vieme pripraviť a odoslať na liečbu závislostí do zdravotníckeho zariadenia. Potom ho umiestniť v resocializácii a ďalej môže využiť služby domova na pol ceste pred reintegráciou, cez klub abstinujúcich ho vieme sprevádzať aj po integrácii počas celého života. Patrí sem aj pouličný časopis, ktorý ponúka možnosti pracovnej terapie a finančnej pomoci na ulici, humanitárny sklad zasa pomôže pri zariaďovaní novej domácnosti klienta pri reintegrácii vybavením. Projekt Cesta k domovu v sebe ukrýva ešte aj špecializované zariadenie rodinného typu pre ženy v núdzi a rôzne formy pracovnej terapie v resocializačnom zariadení pre mužov (kuchyňa, práčovňa, autoumyváreň, pneu a autoservis a pod). V celom projekte je týmto ľuďom na blízku duchovný správca charity, psychológ, psychiater a ďalší odborníci podľa potreby. Uvedený projekt pracuje najmä v Prešove, ale vieme v prípade potreby cez naše poradenské centrá aj v Humennom a Svidníku umiestniť týchto ľudí do služieb v krajskom meste. Naviac treba povedať, že celý systém je priepustný a otvorený tak, aby každý záujemca spĺňajúci podmienky do konkrétneho zariadenia mohol do systému vstúpiť v ktoromkoľvek zariadení. S klientmi resocializačného strediska Domov nádeje, ktorí sú reintegrovaní sa snažíme udržiavať kontakt cez organizáciu nejakých podujatí napr. stretnutí klubu Kahan a pod, alebo im ponúkame posilňovacie pobyty v ňom, ak prejavia záujem.

Ako získavate peniaze a ľudí na Vašu činnosť?

O naše potreby sa stará dobrotivý Boh, nie je to jednoduché prežiť, keď dostávate na svoju činnosť peniaze s minimálne desať rokov starou maržou, ktorá sa dlhodobo nevalorizuje. Ale na tom sú podobne mnohí, ktorí toto robia pre iných a nie pre svoje obohatenie. V dnešnej dobe je teda už systém ako tak nastavený takže to minimum nám štát, samosprávne kraje, mestá a obce poskytnú. Niečo zaplatia klienti sa poskytnuté služby, aby si ich vedeli vážiť, lebo služba, ktorá človeka nič nestojí obyčajne za nič nestojí, nebude si ju vážiť. Ďalšie zdroje získavame z vlastnej činnosti ponúkaním služieb pracovísk pracovnej terapie a rehabilitácie ako práčovňa, autoumyváreň, pneu a autoservis. Ďalej výrobou výrobkov ako sú sviečky, tkané koberčeky a kuchynské prestierania, ozdobné predmety, pohľadnice, tašky, ekologické podpaľovače na rozkladanie ohňa v krboch a kozuboch. Je toho pomerne dosť avšak chýba nám v tomto lepší manažment, systémovejší prístup a tak sa to len postupne dolaďuje. Ďalej zdroje získavame písaním rôznych projektov, uchádzaním sa o 2% daň právnických a fyzických osôb, sponzorov a darcov a pod.

Ľudí na našu činnosť získavame najmä cez výberové konania a tu dbáme naozaj na dobrý výber, ktorý nám zaručí hodnotného človeka so záujmom o vzdelávanie, získavanie skúseností, formovateľného a vyznávajúceho hodnoty, ktoré so sebou nesie charitná služba. Oznamy o hľadaní ľudí na konkrétne pozície zverejňujeme na web, ale i úrady práce, po kostoloch alebo miestnych samosprávach. Vždy ide však o výberové konanie, z ktorého vychádza víťazný kandidát, ktorý by mal byť najlepším a pre našu organizáciu prínosom. Veľkú šancu zamestnať sa u nás má náš dlhodobejší dobrovoľník, ktorý je potom už otestovaným a hodnotovo zladeným s našim poslaním.

To čo robíte, je pre mňa zmysluplnejšie podnikanie ako výroba sofistikovaných prístrojov, je to služba blížnemu, ktorá nemá len materiálnu formu, ale aj emocionálnu a duchovnú. Ako sa pripravujete na túto prácu a čo vás motivuje?

V tejto službe pracujem už viac ako 22 rokov. Išiel som tu z inej práce, lepšie platenej, ale rád. Počas svojej služby som prešiel v charite mnohými pozíciami až som sa ocitol na mieste riaditeľa. Som vďačný Bohu za túto službu a mnohé skúsenosti, za nič by som ich nevymenil. Motivuje ma to, že môžem byť prospešný iným a že mám okolo seba veľmi dobrých kolegov, ktorí spolu so mnou vytvárajú myslím si že celkom funkčný kolektív ľudí, ktorí by samozrejme mohlo byť ešte lepším a všeličo by sa dalo ešte vylepšiť. Verím však, že tým že u nás bola zatiaľ pomerne nízka fluktuácia, že sú dobre motivovaní a snáď aj vedení. Že sa jednoducho cítia v tejto organizácii dobre, ale určite potrebujú aj lepšiu finančnú stimuláciu a to je aj výzva do budúcna. Na službu sa pripravujem aj duchovne – modlitbou, účasťou na sv. omšiach, rozhovormi s duchovným správcom charity a tak podobne. Bez duchovného spojenia s Bohom a ľuďmi to jednoducho nejde, nemôžme okolo seba rozdávať pokoj a vytvárať motivujúcu, inšpiratívnu atmosféru ak sami v sebe tieto hodnoty nemáme. Snažím sa aj o to, aby boli ku mne moji kolegovia úprimní, ak je potrebné aj kritickí, ale konštruktívne, aby sa z toho mohlo niečo nové, lepšie narodiť…

Čo Vám pomáha a čo vám bráni vo Vašej práci?

V mojej práci mi veľmi pomáha moja manželka, ktorá vytvára pre mňa stabilné a pokojné zázemie a pritom sama pracuje. Je mi veľkou oporou a má pochopenie pre moju prácu a pritom je aj sama v pomáhajúcej profesii ako zdravotná sestra pri lôžku vo fakultnej nemocnici. Veľmi si vážim aj podporu mojich kolegov, svokry s ktorou žijeme v spoločnej domácnosti a pod. Veľmi si vážim aj partnerov so štátnej správy, samosprávy či neziskových organizácií ale aj z diecéznych charít. Jednoducho ľudí s otvoreným srdcom a dobrou mysľou.    

Najväčšou prekážkou v tejto službe charity sú ľudia orientovaní len na svoj prospech, ale i celý politický systém a legislatíva, ktorá nepodporuje slušných a solídnych ľudí. „Podnikavci“ si však v ňom nájdu priestor pre svoje obohatenie, to akosi ide ľahšie a ak vyrobia nejaký problém nevie sa s nimi táto spoločnosť vysporiadať, potom si to odnesú všetci teda aj tí slušní a poctiví. Potrebujeme, aby bol lepšie nastavený systém financovania aj s pravidelnou valorizáciou príspevkov, jasnými a vopred pripravenými štandardami pre služby. Ďalej to, aby sa ľudia ktorí sú v núdzi mohli ľahšie k pomoci dostať, sami musia niekedy byť veľmi trpezliví a niektorí sa pre vysokú administratívnu záťaž a dlhodobé vybavovanie ani služieb nedožijú. Je potrebné zároveň to, aby systém viacej vedel zohľadňovať a riešiť individuálnu situáciu jednotlivca, ktorá sa predpismi často nedá nalinkovať. Aj rozvoj služieb by mal mať svoje pravidlá, nemôžu byť predsa na jednej rovine organizácie, ktoré sú tu už niekoľko desiatok rokov a svoje si museli preskákať s tými, ktoré vznikli len včera (vedia prečo a vďaka čomu alebo komu) a nič si nemuseli zaslúžiť.

Nemôže byť predsa a podstatným spôsobom každoročne valorizovaná minimálna mzda a zároveň niekoľko rokov (aj viac ako desať) nevalorizovaný finančný príspevok na službu, pritom očakávame a uplatňujeme nárast administratívnej práce atď.

Je veľa bohatých ľudí, ktorí chcú pomáhať ale nemajú čas alebo nevedia ako. Ako by vám mohli účinne pomôcť tí, čo majú peniaze a nemajú čas a tí, čo majú čas a nemajú peniaze?

Akúkoľvek pomoc prijmeme veľmi radi. Stačí sa spojiť s nami cez sekretariát centra našej charity napísať na email gkcharita@gkcharita-po.sk ponuku a my vieme zareagovať. Uchádzame sa napríklad o asignáciu 2% dane z príjmov. Zišli by sa nám aj nižšie, ale pravidelné príspevky, ktoré už súvisia s nejakým darcovským programom, ktorý by sme potrebovali a chceli spustiť a uvítame v tomto pomoc a skúsenosti iných. Chceme do budúcna vylepšiť a možno aj úplne zmeniť dizajn nášho webu aj tu sa nám zíde pomoc. Chceme aj do iných častí Slovenska distribuovať náš pouličný časopis Cesta a tu sa nám zídu kontakty na organizácie, ktoré by toto chceli zobrať v týchto mestách pod seba. Zíde sa nám stavebný materiál pri rekonštrukciách našich objektov ale aj pri výstavbe jedného objektu v Prešove. Ponúkame náhradné plnenie cez chránenú dielňu v Starej Ľubovni firmám, ktoré nezamestnávajú potrebný počet zdravotne postihnutých a pod. V určitých situáciách sa nám zídu odborníci napr. so skúsenosťou v stavebnej oblasti, potrebujeme urobiť stavebné projekty pre výstavbu dvoch zariadení hľadáme stavebných projektantov. Máme veľmi veľa potrieb a každú pomoc uvítame i v podobe jednorázového alebo dlhodobejšieho dobrovoľníka. Zíde sa nám pomoc aj pri ponuke oddychových možností pre zamestnancov charity v rámci nášho sociálneho programu, alebo zaplatenie časti nákladov na oddychové či relaxačné služby pre zamestnancov. Je toho veľa čo vieme využiť.

Už pár rokov stretávam ľudí z Charity na našich podnikateľských stretnutiach? Čo vám to prináša?

Prináša mi to v prvom rade oddych, inšpiráciu, nové vzťahy a pohľady na mnohé veci. Zastávam názor, že charita nemôže v spoločnosti existovať len tak sama pre seba. Potrebuje mať okolo seba širší zástup dobrých ľudí ochotných sa podeliť, darcov, sympatizantov, dobrovoľníkov, ale aj modlitebné zázemie. Stretnutia, ktoré organizujete sú veľmi bohaté na vzácnych a kvalitných ľudí, ktorí o svojom vzťahu k životu nemusia veľa hovoriť, lebo za nimi vidno skutočne veľké činy, častokrát celoživotné a hodnotovo veľmi silné diela.

Veľa ľudí odsudzuje bezdomovcov alebo ľudí závislých od alkoholu a drog, že si za svoj osud môžu sami. Aký je Váš názor a aké smutné a pozitívne príbehy ste zažili?

Naša spoločnosť je známa tým, že je proalkoholická, nakoľko každá životná udalosť sa nejako oslavuje, či je smutná alebo veselá. Pri žiadnej nechýba alkohol a tak je tu jeden paradox. Ak je človek týmto situáciám vystavený požíva obyčajne alkohol a jeho nadmerné požitie je niekedy viac tolerované ako nepoužívanie. Keď si ale naň zvykne tak, že ním lomcuje, potom je opäť odsúdený okolím. Mnohí z našich klientov však nezvládli aj nejaký osobný alebo rodinný životný problém a jeho „riešenie alkoholom“ ich dostalo na ulicu. Mnohí sa narodili z nejakou duševnou výbavou, pre dispozíciu, ktorá v konkrétnej životnej situácii viedla k spusteniu nejakej duševnej choroby a tak sa ocitli mimo domova.

Z tých smutných príbehov môžem spomenúť jeden, ešte na začiatku našej služby keď sme ako pracovníci chceli pre daného človeka urobiť viac než on sám pre seba. Jeho opakované umiestnenie v nemocnici, následne u nás, dohováranie, niekoľko šancí, a stále dookola opakovaný pobyt na ulici a u nás neviedol k ničomu. Potom v zimnom období prišlo omrznutie dolných končatín, ten človek s gangrénou odišiel preč a prepil sa až k smrti, zomrel s fľašou v ruke. Nebolo mu pomoci.

Na druhej strane sa podarilo s Božou pomocou dostať niekoľko ľudí z ulice cez naše služby priamo do života, založiť si novú rodinu so všetkým čo k tomu patrí. Tieto pozitívne prípady vyvažujú všetky naše predošlé neúspechy. Títo ľudia sú v terajšej dobe dokonca našimi kolegami a veľmi silným príkladom pre ďalších, ktorí po nich prichádzajú a chcú sa dostať naspäť do bežného života a túžia po obyčajnom ľudskom šťastí. Sú veľmi vďační charite za všetko čo im dala a dodnes tu nachádzajú posilu a oporu pre svoj osobný i pracovný život, rozdávajú nádej a dobrý príklad ľuďom s podobným problémom.

Stroje nahrádzajú v práci ľudí a možno to, čo robíte Vy, bude práca budúcnosti – pomoc osamelým, závislým, opusteným, starým a bezvládnym, ktorí sú bezcitnej spoločnosti a cynikom bežiacim za kariérou na príťaž a možno o nich ani nechcú vedieť. Stretávam sa dokonca s názormi, ktoré hovoria, že slabým sa nemá pomáhať, že iba brzdia a zdržujú silných a spoločnosť by bez nich bola oveľa ďalej. Až mi z podobných rečí behá mráz po chrbte. Čo si o tom myslíte?

Povedať o niekom, že je nanič a že naň táto spoločnosť len dopláca sa povie veľmi ľahko najmä vtedy, ak je to človek ku ktorému nás nič neviaže. Ak by to ale bol náš známy, blízky alebo dokonca rodinný príslušník ako dcéra, syn alebo manžel, manželka bolo by to aj potom rovnaké? A keby túto skúsenosť mal zajtra samotný kritik, ktorý dnes odsudzuje takýchto ľudí? Človek po takejto skúsenosti by zrejme svoj názor zmenil. A história ľudstva hovorí aj o mnohých pozitívnych príkladoch a osudoch ľudí, ktorí boli absolútne odpísaní a nechcení a predsa obohatili tento svet veľmi výrazne. Svedčia o tom aj mnohé príklady z radov našich bývalých klientov dnes žijúcich bežný ľudský život, pritom ich vlastní predtým už úplne odpísali. To však nemôžeme kritizovať lebo ak by nám urobili to čo im, asi by sme sa ani my ináč nezachovali.  

Vieme veľmi dobre, že v živote je veľa chvíľ, ktoré nás nútia k pokore, siahať na hlbinu a zamýšľať sa nad tým prečo tu sme a kam smerujeme. Je mnoho úspechov, ktoré nám zasa dávajú silu ísť ďalej a tak je jasné, že obidve skúsenosti potrebujeme. Pohŕdať slabým znamená pohŕdať samotným Stvoriteľom, ktorého môžeme práve v týchto slabých vidieť najviac. Človek sa najviac stáva človekom práve v tých ťažších chvíľach života, keď mu je dobre nie je nútený meniť pohľad na svoj existenciu.

Ak sa sami dnes nepostavíme za tých slabších, starších a neukážeme to našim deťom ako sa to má robiť, potom kto sa zajtra postaví a obháji nás. Budeme môcť kritizovať svet, keď sme vlastných na zajtrajšok nepripravili?