Stretol som šuhajov – mladých a šikovných chlapcov. Veria v Boha a začali spoločne podnikať. Založili firmu Šuhaj. Prenajali si lúku, postavili maštaľ a začali chovať kravy. Z ich mlieka robia jogurty, syry, tvaroh a ďalšie výrobky a rozvážajú ich v rámci komunity, ktorú postupne budujú. Vedia, že nebudú milionári, ale chcú byť spolu so svojimi ženami a deťmi a robiť niečo, čo má zmysel. Je im jasné, že byť s rodinou je lepšie ako zarábať veľa peňazí na týždňovkách. Vyštudovali rôzne odbory, ale spája ich odhodlanie hľadať vlastnú cestu – podnikanie postavené na dôvere, kvalite, podnikanie, ktoré sa nemeria rastom a ziskmi, ale hľadá prepojenie kvalitného života, rodiny a práce. Ukazujú cestu druhým, vedú svoje ratolesti k práci, držím im palce.

Ľudia nedostali život, talenty a prírodné zdroje na to, aby vytvárali zisky a hromadili bohatstvo. Majú spravovať toto bohatstvo tak, aby slúžilo všetkým. Som presvedčený, že podobné podnikanie má budúcnosť. Vedú ma k tomu tieto dôvody:

  • Je to podnikanie postavené na dôvere, ktorá tak chýba v dnešnom svete biznisu. Komunita zákazníkov pozná svojich dodávateľov, spôsob ich práce, hodnoty a kvalitu produktov.
  • Tento systém lokálnej produkcie a priamych dodávok vylučuje všetky parazitujúce medzičlánky (prepravné a predajné siete) a je v súlade s prírodou.
  • Hodnoty sa vytvárajú a vymieňajú priamo v komunite, bez parazitujúcich medzičlánkov – bánk a finančných inštitúcii, podnikatelia majú prístup k peniazom od podporovateľov a priateľov, ktorí ich poznajú a dôverujú im.
  • Je to systém podnikania v súlade s Božími princípmi a verím, že podobná činnosť má požehnanie Najvyššieho a je dlhodobo udržateľná.

Zdrojom obživy mladých mužov z Pravenca sú kravy a mliečne výrobky. Poctivo študujú potrebné technológie, učia sa, už vedia ako sa narodí a vychová teliatko a aká veľká lúka je potrebná pre kravskú rodinku. Vedia spracovať mlieko, vyrobiť kvalitné výrobky, zabaliť ich a doručiť čerstvé domov svojim zákazníkom.

Nemusia sa strachovať, či splnia KPI svojich akcionárov a udržia si svoje stoličky, nemusia chodiť v oblekoch a kravatách na nudné schôdze, dlhé služobné cesty, vypisovať zbytočné formuláre, registrovať sa v rôznych systémoch a prechádzať cez turnikety a dvere na čipové karty. Stojí to za to, aj keď je zárobok menší. Majú slobodu a robia na užitočnom diele, čo je možno viac ako iba peniaze a kariéra.

Píšem vám to preto priatelia, lebo stretávam stále viac ľudí, ktorých nikto nechce zamestnať – mladých po štúdiách pochybných odborov, ženy po materskej alebo chlapov po päťdesiatke. A keď vás aj zamestnajú a prejdete pohovormi na oddelení „ľudských zdrojov,“ tak verte, že majú dobré technológie, ako tento zdroj využiť najlepšie ako sa dá.

Hľadajme inú cestu. Pokúsme sa vytvárať si prácu sami. Objavovať čo nás baví a v čom by sme svetu mohli priniesť úžitok. Prepájať sa, učiť sa nové veci, hľadať ako sa niečo dá a nenechať sa presvedčiť, že sme nadbytoční a nikto nás nepotrebuje. Je to náš život a stojí za to hľadať to, kde vieme dosiahnuť majstrovstvo, nájsť slobodu a zmysel. V sobotu sme sa stretli na farme u Janka Šlinského a naše rady sa rozširujú. Jurko Kováč mi ukazoval svoj perfektný projekt na pomoc naśtartovania sa mladých podnikateľov a pomôže nám s biznis modelmi fariem. Chlapci z LKT dokončili technickú dokumentáciu Agrokruhu a pripravujú certifikáciu. Keď sa Peter Balašov spýtal, kto chce vytvoriť ďalšiu farmu, vyleteli viacero rúk hore. Teší ma to. Nie je to iba o farme, ale o vytváraní kruhov vzťahov a spolupráce, iného spôsobu života bez hierarchie, vodcov, manipulátorov a stále produktívnejších a neslobodnejších ľudských zdrojov.

Poviem vám moju vlastnú skúsenosť z tohto roka – sadenie stromčekov, kopanie a rýľovanie na poli a v záhrade, zbieranie ovocia a zeleniny, vyberanie zemiakov, príprava kvasených uhoriek a varenie leča – najlepšie prežitý čas. Ešte ma to neživí, ale už sa blížime k potravinovej sebestačnosti rodiny. Verím, že ľudia budú stále menej robiť otrokov a nahradia ich stroje, roboty a počítače. Budeme musieť zmeniť spôsob zdieľania prírodných zdrojov a vytvoreného bohatstva a možno raz nájdeme riešenie, keď ľudské bytosti prestanú byť iba zdrojmi na generovanie bohatstva, ale tvorcami dobra, šťastia a úžitku pre tento svet.