Keď spadne kameň zo srdca

Často sme pod tlakom, tlačíme pred sebou veľký projekt, nepríjemné rozhodnutie alebo problém, ktorý nevieme vyriešiť. Dlhodobé negatívne pocity nás oberajú o radosť zo života, odčerpávajú nám energiu a často vedú k únave, vyhoreniu alebo nemoci. Môj dlhoročný priateľ nemohol rozprávať. Lekári skúmali, čo je príčinou ale nevedeli mu pomôcť. Niekedy to bolo trochu lepšie, inokedy nemohol zo seba dostať ani slovo, len otváral ústa a jeho hlas počuť nebolo. Odrazu začal rozprávať – hovorí plynulo, hlas aj artikulácia fungujú tak, ako predtým. Pýtam sa ho, ako sa vyliečil a on mi odpovedá: Spadol mi kameň zo srdca. Trápil sa mnohými vecami, ako úspešnému človeku mu mnohí závideli, chcel pomáhať svojim deťom, ale vďačnosť nenachádzal, chcel meniť veci, na ktoré nemal vplyv. Hodil to všetko za hlavu, uvedomil si, že nemôže niesť zodpovednosť za všetko a prijal veci také aké sú. A začal rozprávať.

Tak často chceme, aby bol svet podľa nás. Kritizujeme druhých a chceme meniť ich správanie, chceme si často prispôsobiť okolitý svet tak, aby to bolo dobré pre nás. Spomínam si na mladého muža, ktorého som raz stretol v kláštore v Nemecku. Niekoľko rokov žil s manželkou a dvoma deťmi a zároveň s mladou milenkou. Obe ženy o tom vedeli a všetkým to spôsobovalo bolesť. Mladý muž si každý deň písal na lístočky, čo je pre neho lepšie – žena s deťmi alebo milenka. A nevedel sa rozhodnúť. Ani ho nenapadlo, písať si lístočky z pohľadu rodičov, detí alebo žien, s ktorými žil. Optimalizačná funkcia bola jednoznačná – JA, moje potreby a môj život. Väčšina zla na svete pochádza z nášho egoizmu.

Eckhart Tolle k tomu píše: Stojíme pred veľkou výzvou – vyrovnať sa s radikálnou krízou, ktorá ohrozuje prežitie ľudstva. Fakt, že ľudská myseľ je vážne narušená egoizmom, rozpoznali starovekí duchovní učitelia už pred vyše 2500 rokmi. Tento egoizmus, posilnený vedeckými a technickými poznatkami, prvýkrát ohrozuje život na Zemi.

Koľkí ľudia sa denne modlia za to, aby bol svet podľa nich, namiesto toho, aby prijali a ďakovali za všetko, čo dostali? Veru, aj za to zlé, ktoré nás možno núti prehodnotiť svoje konanie, žiť a robiť veci ináč ako doposiaľ.

Často sa vraciam ku knihe O zmysle života od rakúskeho psychiatra Viktora Frankla, ktorý prežil koncentračný tábor. V jednej neznesiteľnej situácii v tábore si spomenul na svoju milovanú ženu, počuj jej hlas, videl jej úsmev a povzbudivý pohľad. Frankl k tomu napísal toto: Keď sa človek nemôže prejaviť činmi, keď jeho úspech môže pozostávať už len so znášania svojho utrpenia tým správnym spôsobom – dôstojne – aj vtedy môže človek prostredníctvom láskyplného rozjímania nad obrazom svojho milovaného pocítiť naplnenie. Z týchto myšlienok a skúseností vytvoril neskôr Viktor Frankl liečebnú metódu Logoterapia, ktorá sa zameriava na objavovanie zmyslu, ktorý by mal pacient v budúcnosti naplniť.

Frankl vychádza z toho, že zmysel života môžeme objavovať troma spôsobmi – vykonávaním nejakej práce alebo skutkov, zažívaním niečoho alebo vzťahov s druhým človekom, postojom, ktorý zaujmeme voči nevyhnutnému utrpeniu.

Vidím často ľudí, ktorí sa trápia, lebo by chceli zmeniť svet podľa seba. Často chcú pomáhať a robiť dobré veci, ale podľa seba. Grécky filozof Epiktétos kedysi povedal, že je len jedna cesta za šťastím, a to prestať sa trápiť nad tým, čo je mimo našej moci. Myslím si, že dobrá cesta k uzdraveniu duše a šťastiu človeka je prijať všetko, čo nám život prináša ako Božiu vôľu. Byť vďačný, za to čo dostávame – nielen pozitívne aj to negatívne, pretože aj to zlé sa v čase premení na dobré. Netreba mať všetko pod našou kontrolou a je dobré vedieť, že všetko pod kontrolou je, aj keď náš svet tak niekedy nevyzerá.