Ako deti sme sa tešili na darčeky. Dnes sa viac tešíme, keď obdarujeme naše deti. Darčeky sa kupujú ťažšie ako kedysi za socíku. Vtedy urobili radosť aj vrecká mandariniek, banánov alebo plechovka kokakoly. Aj drobnosť bola krásnym darčekom, lebo všetko bolo vzácne. Dnes je všade obrovský výber a predajcovia organizujú rafinované akcie. Ak sa vám nechce tlačiť v obchode, môžete nakupovať aj z domu cez internet – na ľubovoľnom mieste na svete. Asi každý sa teší z darčeka, ale zdá sa mi, že je viac tých, ktorí darčeky radi dávajú. Nedávno sa mi stala taká vec – kúpil som mame a otcovi darčeky na Mikuláša aj oni mne. Rovnaké!  Stačilo ich vymeniť 🙂 Mirko Saniga je také malé distribučné centrum darčekov – rozdáva knihy, krásne obrazy a príbehy z prírody, cez seba šíri svoju lásku k dielu Stvoriteľa.

Niekedy sa ľudia sťažujú, že im obdarovaný neprejavil vďačnosť za dar, ktorý mu dali. Dať niekomu dar s očakávaním vďačnosti alebo slávy, mi pripadá, ako keby sme si dávali darček sami sebe. Pripravovať darček pre druhého človeka znamená premýšľať nad tým, aký je, čo má rád a čo ho poteší. Je to teda súčasť lásky a rešpektu k osobe, ktorú chceme obdarovať. Spomínam si na moju starkú ako celý rok nakupovala darčeky pre svoje deti, vnúčatá a pravnúčatá. Veľmi veľa darčekov z veľmi malej penzie. Starostlivo vyberala, triedila a aj s malým darčekom vždy dokázala urobiť veľkú radosť. Nemala počítač, ale nikdy na nikoho nezabudla. Väčšina ľudí sa teší, keď dostanú darček, prekvapenie, keď cítia, že si na nich niekto spomenul. Máme však obrovské dary, ktoré sa nám zdajú samozrejmé – zdravie, talenty, lásku, priateľstvo, prácu, rodinu. Máme odpustenie a milosť, ktoré dostávame aj, keď sami odpustiť niekedy nevieme a vidíme vo svojom okolí často iba zlé veci.

Prvým darom je uvedomenie si toho, čo všetko sme v živote dostali. Áno, mnohí stratili zdravie, prácu, blízkeho človeka. Ale stratiť môžeme len to, čo sme mali. Dostali sme dary bez podmienok a očakávania vďačnosti. To, že nie sme zdraví sa stáva, ale aj v chorobe dostávame dar vo forme pomoci a lásky. Aj strata blízkeho človeka, aj keď je krutá v danej chvíli, nám možno po čase ukáže niečo dôležité – skutočnú hĺbku nášho vzťahu, schopnosť prekonať ťažkosti aj samotu, ktorá môže obohacovať. V každej životnej situácii, nech vyzerá aj bezvýchodiskovo, môžeme nájsť nejaký zmysel, ktorý vychádza z Božieho plánu. Všetko, čo strácame sú dary, ktoré sme dostali.

Darčeky si nemôžeme vynútiť, môžeme ich s vďakou prijať a s pokorou sa ich vzdať. A tak, by sme mali aj dávať. Ako moja starká – dary, za ktoré nemusíme platiť veľké čiastky peňazí a tlačiť sa v obchodoch. Dary, ktoré môžeme pripravovať a rozdávať každý deň – úsmev namiesto zachmúrenej tváre, slušnosť namiesto arogancie, pokoj namiesto hnevu, lásku namiesto nenávisti. Tu je niekoľko tipov na vianočné darčeky – nájdime si niekoho, kto nám už dlho lezie na nervy, nájdime na ňom niečo dobré a povedzme mu to. Odpustime človeku, ktorý nám ublížil. Navštívme človeka, ktorý je osamelý a pomôžme tam, kde sa pomoc nedostáva. Povzbuďme človeka, ktorý stráca nádej, dajme lásku tam, kde jej je málo. Skúsme objať Zacheja a pozvime ho k spolupráci na dobrých veciach. Nehádžme kamene ale dávajme ďalej, to, čo sme dostali. Nenechávajme si to iba pre seba. Advent. Prichádza sviatok narodenia Božieho syna, nášho Spasiteľa. Môžeme dostať ešte väčší dar? Predstavme si, že by teraz neboli sviatočné chvíle, žiadne ozdoby a darčeky.  A pozrime sa okolo, čo sme dostali. Nezmestilo by sa to ani pod ten najväčší vianočný strom na svete. A ak to nevidíme, započúvajme sa do slov Anselma Grüna, ktorý hovorí: Nastav svojmu anjelovi lásky všetko, čo je v tebe, aj svoju zlosť a hnev, aj žiarlivosť a strach, aj nechuť a sklamanie. Pretože všetko, čo je v tebe, túži byť premenené láskou.

0