Čo majú spoločné mestá Fatima, Santiago de Compostela, Loyola a Lurdy? Sú to piliere európskej kresťanskej duchovnosti. Sú to miesta putovania k sebe a k obnoveniu svojho vzťahu s Bohom. Peter Bačík so svojou cestovnou kanceláriou k týmto mestám pridal ešte Lisabon a Porto a zorganizoval perfektný zájazd. S jeho organizáciou mal toľko práce, že si ešte nestihol ani vytvoriť webovú stránku na ich propagáciu. Peter je absolventom Podnikateľskej univerzity, nesmierne vzdelaný a empatický človek s obrovským zmyslom pre detail a snahou obdarovať druhých ľudí nezabudnuteľným zážitkom.

Gabriel Marcel popísal koncept Homo Viator (človek putujúci) kde definuje podstatu človeka prostredníctvom pohybu, hľadania a vývoja. Človek na ceste pre neho nie je len osamelým pútnikom, ale bytosťou, ktorej putovanie získava zmysel práve cez vzťahy, nádej, vieru a lásku.  

Pri putovaní musíme vykročiť, opustiť svoju komfortnú zónu a zanechať staré zvyky, falošné istoty a pohodlie. Púť sa začína odvahou. Samotné putovanie niekedy prináša námahu, únavu, neistotu aj nečas. Práve v týchto momentoch krízy sa však preveruje charakter a očisťuje človek, ktorý si uvedomí čo vlastne potrebuje vo svojom batohu a živote. Cieľom púte nie je len dorazenie na miesto, ale aj naša premena – do cieľa nikdy nevstupuje ten istý človek, ktorý odišiel z domu.

Peter Bačík a kňaz Michal Lacko priniesli na našu púť obrovský duchovný zážitok, ale aj poznávanie Lisabonu, Fatimy, Porta, Santiaga de Compostelo, Candásu, Loyoly a Lúrd. Boli to aj ochutnávky miestnych špecialít, pri ktorých ma napríklad prekvapila v Santiagu de Compostelo typická polievka z Galície. Bola z kvaky. Nás, Varínčanov, volali v minulosti kvakári a jedávali sme v detstve veľmi podobnú polievku. Verím, že účastníci ocenia obrovské nasadenia Petra a Michala, ktorí vyladili každý detail našej cesty (časový plán, presuny ľudí aj batožiny, sprievodcovia, ubytovanie, jedlo) a veľmi sa snažili, aby všetci účastníci púte boli maximálne spokojní.

Počas cesty som dostal ešte jeden darček. Tomáš Vránek, zakladateľ firmy ICE Industrial Services mi poslal na prečítanie rukopis svojej knihy Továrna na ovce. Tomáš v nej popisuje strachy a traumy, ktoré si ľudstvo a ľudia nesú so sebou a často im bránia v tom, aby našli seba samého a svoju vlastnú cestu. Je to osobný príbeh Tomáša ale aj našej krajiny, v ktorom je vysvetlených päť stupňov motivácie a cesta k samoriadeniu. Tomáš hovorí, že hrdinom nemusí byť iba ten, kto zachráni život inému, ale aj ten, kto zachráni svoj vlastný. Dokonca to môže byť ešte ťažšie.

Modlil som sa na tejto púti za mnohých ľudí aj za seba. Putujme, prekonávajme strach a lenivosť, meňme seba a svet okolo nás k lepšiemu.

6