Rozhodol som sa, že sa budem pýtať svojich kamarátov túto otázku: „Vy ešte nemáte Hellovú? Ja mám!“ Áno kúpil som si už jeden obraz od Aďky Hellovej a mám z neho viacnásobnú radosť – krásu, príbeh obrazu Jedného dňa, keď sa zrýchli aj tvoj čas a príbeh mladej a neuveriteľne talentovanej umelkyne, ktorá práve cestuje na študijný pobyt do Krakova.

Kedy sa stáva človek, ktorý maľuje, skutočným maliarom? Niekto hovorí, že keď sa naučí maľovať, zvládne rôzne techniky a vyštuduje školu. Nehovoríme však o maliarovi bytov, ale človeku, ktorý musí mať aj fantáziu, cit, nápady, kreativitu a spiritualitu, veď „namaľovať“ obraz dnes dokáže aj umelá inteligencia. Maliar Antonín Vojtek mi kedysi povedal, že maliarom sa človek stáva, keď predá svoj prvý obraz. Mal na mysli, že hodnotu, ktorú obrazom vytvoril, niekto ocenil peniazmi. Mnohí maliari žiaľ boli chudobní a  „zbohatli“ až po smrti. Poznám ľudí, ktorí kupujú obrazy ako investície na zhodnotenie peňazí. Myslím si, že aj Aďka Hellová môže byť dobrou „investíciou.“ Ale ona je predovšetkým dobrý človek a umelkyňa s obrovským talentom.

Jej obrazy vnímam v niekoľkých fázach:

  • Najskôr ma obraz pritiahne svojimi farbami, atmosférou, krásou, ktorú neviem vyjadriť slovami, lebo na obraze nič konkrétne nevidí.
  • Pri dlhšom pozorovaní obrazu z neho vychádzajú rôzne tváre, postavy, zvieratá a predmety.
  • Po ešte dlhšom čase sa obrazy vynárajú z ďalších vrstiev maľby.
  • Potom mi Aďka povie príbeh a myšlienku obrazu a všetko zapadne do jedného celku. Akurát nechápem, kde to všetko vzniklo v jej fantázii a predstavách a ako to dokázala vyjadriť svojimi rukami v takom mladom veku.

Vy ešte nemáte Hellovú? Tak to je chyba. Choďte sa pozrieť na jej výstavu. Práve má jednu v Považskej Bystrici a pripravuje ďalšiu v Hlohovci. Ak máte vážny záujem, môžete sa stretnúť s Aďkou aj v jej ateliéri v Žiline, kde vám porozpráva o sebe a svojich obrazoch.

Mladí umelci potrebujú vhodné prostredie. Nenájdu ho v akademickom svete ani v rozličných zväzoch a združeniach, ktoré často ovládajú čudní ľudia.

Potrebujeme umenie a umelcov a preto by sme mali chodievať na výstavy a kupovať si ich diela. Je mi niekedy smutno z toho, že veľa ľudí prežíva množstvo času na internete, pri primitívnych televíznych zábavách, alebo pri neustálom naháňaní sa za zbytočnými cieľmi. Návšteva výstavy, zastavenie sa a vnímanie, počúvanie hudby alebo čítanie poézie potrebujeme podobne ako meditáciu alebo modlitbu.

Obraz nie je obrázok na počítači, má svoju textúru, vrstvy farieb, duchovno a energiu jeho autora. Ak ešte nemáte Aďku Hellovú, tu máte malú ochutnávku jej diela.

Kvapky odpútania

Splynutie počiatkov (Vzduch)

Stopy v piesku

Jedného dňa, keď sa zrýchli aj tvoj čas

Miesto, kde kedysi žili hrdličky

Letokruhy duše

Miesto, kde kedysi žili hrdličky 2

Hľadanie svetla

Zrkadlo

Stehlíky v tŕni

Pod hladinou

Medzisvet

Podenky

11