Mám problém s objatím. Boli sme racionálna rodina. Neplytvali sme citmi ani objatiami. Bol som presvedčený, že prejavy lásky si človek musí zaslúžiť nejakým výkonom. A tak som ako dieťa recitoval básničky a nosil dobré známky zo školy. Nenaučil som sa prejavovať city. Ale mal som ich v sebe. Stal som sa tak trochu citovo hluchonemým človekom. Možno je to dôvod prečo sa cítim dobre medzi ľuďmi z ulice. Ani oni neprednášajú citom naplnené básne. Sme ticho alebo si iba niečo mrmleme a hundreme. Také sú citové prejavy nášho kmeňa.

Občas ku mne prichádzajú rodičia, ktorí si nevedia poradiť so svojimi deťmi. Niektoré si ubližujú, klamú a nesprávajú sa podľa predstáv svojich rodičov. Vo vyššom veku prichádzajú aj horšie veci – drogy, alkohol, okultizmus, kriminalita a pod. Niektorí ľudia ma žiadajú o radu ako majú takéto správanie „svojim deťom vybiť z hlavy.“ Nemám na to odpoveď. Ale viem, že nefungujú ani výčitky ani násilie. Ja som mal celú žiacku knižku popísanú poznámkami a niekedy bola aj bitka. Nepomáhalo to.

Škola ma naučila hlavne klamať a podvádzať. Jedli sme kriedu, do nosa sme si dávali hypermangán, naklepávali si teplomer. Svoje podvody som dotiahol k dokonalosti, keď som ukradol môjmu otcovi, lekárovi, ospravedlnenky. Pečiatkoval som ich, podpisoval a naučil som sa aj číslo diagnózy zápalu horných dýchacích ciest.

Moja sestra Zuzka je učiteľka. Už ako dieťa sa pripravovala na toto povolanie. Uložila si na posteľ bábiky, zobrala do ruky palicu a pokrikovala na ne: „Buďte ticho a nevymýšľajte, vy darebáci…“

Vyrastali sme v systéme kde bolo viac povelov, príkazov a kriku, ako objatí.

Moja dcéra Lucka raz cestovala na Majstrovstvá sveta vo florbale. Priviezol som k autobusu, zobrala si batožinu a hokejku a odchádzala do autobusu. Videl som tam rodičov, ktorí objímali svoje deti a tak som vyšiel za ňou a predviedol som najvyšší citový prejav našej rodiny. Poklepal som ju rukou po pleci a povedal: „Tak čau.“

Dnes viem, že skutočné objatie je liek. A spolu s nim nepodmienečné prijatie druhého človeka. A láska. Nedávno sa v kostole čítali dve hlavné prikázania – 1. Milovať Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou dušou a celou svojou mysľou a 2. Milovať svojho blížneho ako seba samého. Mnohí veriaci hovoria, že to prvé im ako tak ide, ale s tým druhým majú problém – hlavne pri ľuďoch, ktorých správanie nie je podľa našich predstáv.

Objatie pomôže problematickému človeku viac ako výčitky. Láska k blížnemu je jediná možnosť ako milovať Boha. Učme sa objímať ľudí okolo seba.

22