Sedávam s ľuďmi, ktorí hľadajú prijatie a potrebujú pomoc – zdravotnú aj sociálnu. A je ich stále viac. Na druhej strane vidím ľudí, ktorí sa namiesto ľuďom venujú umelej inteligencii a humanoidným robotom.

Je to úžasné keď dokáže stroj maľovať obrázky, napísať texty, vytvárať reklamu a zaplavovať ňou v pravidelných intervaloch sociálne siete, internetové stránky a odpadkové koše v našich mailových schránkach. Žiadna konferencia alebo výstava sa už dnes nemôže konať bez humanoidných robotov. Aj to je pozoruhodné – hlavička s blikajúcimi LEDkami, postavičky, ktoré rukami a nohami napodobňujú človeka. A predstavte si, že sa s nimi dá aj rozprávať.

Aj s ľuďmi sa dá niekedy rozprávať. Niektorí sú vďační za to, že s nimi chvíľu ste a oni vám porozprávajú svoje príbehy. Sú osamelí a už dlho si k nim nikto nesadol. Nemajú v sebe pamäťové čipy, ale povedia vám o svojom živote, ktorý čoskoro skončí. Starčekovia a starenky v domovoch sociálnych služieb, na ktorých už nikto nemá čas. Koľko ľudí dnes ešte mohlo žiť, keby mali druhí ľudia na nich čas? Keď stretnem pouličného spisovateľa Petra Soráta je vždy plný pozitívnej energie a rozpráva mi krásne príbehy. To všetko má zo stretnutí so živými ľuďmi na bratislavských uliciach.

Myslím si, že humanoidné roboty sú marketingový nezmysel. Ak chceme do výroby stroje, ktoré budú prenášať, montovať a baliť súčiastky, tak nepotrebujú mať hlavy, ruky a nohy a napodobňovať ľudí. Veď raz to budú pravdepodobne zhasnuté fabriky bez ľudí. Jediný rozumný účel humanoidných robotov vidím v tom, že si potriasajú ruky na výstavách a konferenciách s poslancami, ministrami a prezidentmi, ktorým sa už normálni ľudia vyhýbajú. Verím, že podobné stroje by ich mohli nahradiť v parlamente a stačil by im na ruke iba jeden prst na stláčanie hlasovacích tlačidiel. Páčili by sa mi aj humanoidní ministri a prezidenti, ktorým by sme pri voľbách zadali naše preferencie na rozvoj krajiny a umelá inteligencia by z nich urobila AI agentov na ich realizáciu – bez podvodov, kradnutia, hlúpych rečí a babráctva.

Nemyslím si, že naša budúcnosť je v humanoidoch a umelých inteligentoch. Budúcnosť vidím v tom, že vďaka nim môžeme získať čas pre seba a pre druhých. Že budeme môcť byť znova ľuďmi, lebo stáročia boli ľudia iba otrokmi, robotmi a ľudskými zdrojmi. Že sa znovu budeme môcť hrať a trochu sa vrátiť do detstva. Je medzi nami veľa ľudí, ktorí sa v tomto svete stratili – majú oči a nevidia, majú uši a nepočujú, majú mozog a nepremýšľajú, majú nohy a nevedia sa na ne postaviť, majú ruky a nevedia pracovať, majú srdcia a nič necítia. Je to zvláštne, že ľudia vyrábajú stroje, ktoré sa majú podobať na ľudí a mnohí ľudia sa stále viac podobajú na stroje.

Viem, už som to počul toľkokrát – rýchlosť a produktivita sú rozhodujúce. Oveľa dôležitejšia je však správna cesta, pri ktorej hľadaní sú pokoj, ľudskosť a pomalosť kľúčové.

27