Ekonóm Daron Acemoglu v knihe What Happened to Liberal Democracy? poukazuje na to, že automatizácia a globalizácia v posledných desaťročiach zničili pracovné miesta manuálne pracujúcich ľudí. Kým vysokoškolsky vzdelaní ľudia profitovali z tohto vývoja, veľká časť spoločnosti upadla. Títo ľudia sa cítia opustení a frustrovaní a prejavujú sa aj tým, že omietajú liberálnu demokraciu a často volia nesystémových extrémistov a populistov. Niektorí z týchto ľudí sa stali nepotrebnými, vylúčenými, dostali sa na ulicu a do závislostí. Bohatí a vzdelaní hovoria, že platia dane a štát by mal týmto ľuďom pomáhať. Logické sú aj argumenty, že sa treba venovať deťom, mládeži a vzdelávaniu.

Lenže zástupy biednych a nespokojných ľudí sa zväčšujú. Frustrácia vedie k zúfalým činom – kriminalita, násilie, podpora autoritatívnych vodcov, ktorí im sľubujú rýchle a radikálne riešenia.

Máme tu globálne sociálne siete a umelú inteligenciu, ale strácame sociálne cítenie a ľudskú inteligenciu. Internet je plný balastu, prázdnych slov, obrázkov, textov a videí, ktoré vygenerovali stroje. A stroje nám generujú viac bohatstva bez toho, aby sme museli vynakladať väčšiu námahu – svalov a mozgu. A oslobodzujú nás od práce. Lenže v Dobrom pastierovi je práca terapiou, prináša ľuďom únavu a spánok, vyplnenie času, dôstojnosť a pocit užitočnosti.

Možno nám nové technológie dávajú čas. Nie na to, aby sme zarábali ešte viac peňazí, ale aby sme vytvárali komunity s opustenými, osamelými, starými, chorými a vylúčenými.

Ľudia ma niekedy povzbudzujú a hovoria mi, že to robíme dobre v Dobrom pastierovi v Kláštore pod Znievom. „Veď ste u nás ešte neboli,“ hovorím im. „Niekedy sa ozveme,“ odpovedajú mi a viem, že majú veľa práce a iné priority. Veľa času venujeme seba a málo druhým, veľa sa pozeráme do zrkadla a málo z okna von, veľa sedíme v teple a pohode za oknom a málo chodíme tam, kde je svet chladný, smutný a chudobný.

Môžeme premýšľať nad tým, ako obmedziť volebné právo ľuďom s nižším vzdelaním, označovať ich za dezolátov, plochozemcov a bláznov. Zúfalí a vylúčení ľudia však potrebujú prijatie, vieru, nádej a lásku. 

8