Bývanie na dedine má svoje výhody – blízkosť prírody alebo vlastná záhrada. Ak očakávate ticho, môžete byť sklamaní. Francúzsky priateľ mojej dcéry nedávno vyhlásil, že máme hlučnú prírodu. Mal na mysli vtáčie chorály, ktoré začínajú začiatkom leta už okolo štvrtej hodiny ráno. Typické dedinské zvuky sú však kosačka, traktor alebo motorová píla. A k tomu pozostatok z doby komunistickej – dedinský rozhlas. Ešte v časoch socializmu ma navštevovali kamaráti zo západu a pýtali sa ma na amplióny zavesené na stĺpoch. Keď som im vysvetľoval ich účel neveriacky krútili hlavami. Kapitalizmus zmenil tieto nástroje propagandy na reklamné kanály. Starostovia vylepšili technológie, pridali decibely a počas dňa nám púšťajú Duchoňa, Žbirku alebo ľudovky, po ktorých nasledujú oznamy. Začínajú sa obyčajne takto: „Súkromný podnikateľ ponúka…“ V lete sa propaguje ovocia alebo zelenina, v zime ponožky, spodná bielizeň alebo obliečky. Medzi týmto rámusom behá niekedy po dedine akýsi Maďar na aute a vytrubuje, že zbiera batérie. Hotový cirkus.

Toto možno bolo dobré v časoch, keď k nám chodieval Lacný Jožko – autobus, v ktorom bola pojazdná predajňa. Dnes máme v obci zberný dvor aj množstvo obchodov a stále sme terorizovaný dedinským rozhlasom. Ľudský hlas nahradila umelá inteligencia, ale stále nepochopili, že informácie sa dajú šíriť aj cez internet alebo SMS správy.

Otravné reklamy v televízii môžeme vypnúť alebo stíšiť, dedinský rozhlas je všade a trhá uši niekoľko krát počas dňa.

Kedysi mi vadili rozhádzané odpadky v našej obci. Starosta mal ukryté odpadkové koše, lebo do nich vraj hádzali odpadky turisti, ktorí u nás neplatili dane. Dnešný starosta zase zarába na reklame od „súkromných podnikateľov“ a obťažuje tak celú dedinu. Pravdou je, že pred šiestimi rokmi sme mali v dedine anketu, ktorej sa zúčastnilo 103 ľudí (2,6%) a 87 z nich bolo za hlásenia obecného rozhlasu. Ľudia vraj chceli, aby sa hlásenia začínali slovenskou alebo českou piesňou a preto nám tu púšťajú staré overené hity. Nuž čo, suseda Lenka mala výhrady proti ulici Dr. Jozefa Tisa (vo Varíne máme aj vlastné pravidlá slovenského jazyka a volala sa Dr. Jozefa Tisu) a tak jej navrhli, aby sa odsťahovala. Nakoniec sa aj ja môžem odsťahovať alebo si kúpiť štuple do uši.

V našej obci na Morave hlási rozhlas už iba raz do týždňa a ostatné správy sa šíria cez internet. Možno sa budeme na Moravu sťahovať nielen kvôli Ficovi ale aj dedinskému rozhlasu.

3