Život je dobrodružstvo. Treba mať odvahu vykročiť. Spomínam si ako sme s Milenou chodili po kopcoch v Mustangu  v Himalájach, zjazdovali na bicykloch v Bolívii alebo raftovali na Zambezi.

Podobné to bolo aj v práci. Som hrdý, že som bol v tíme, ktorý priviedol na svet najpoužívanejší simulačný systém na svete. My sme ho vyvíjali pod názvom SIMPLE++, dnes sa volá Plant Simulation. Teším sa, keď vidím značky výrobkov, ktoré vznikali v našich inovačných projektoch – napríklad FeelEco, PM Tookit alebo Flaviol. Keď idem cez Žilinu vidím na streche budovy zelené logo Fraunhofer IPA Slovakia, firmy, ktorú som zakladal. A neskôr ďalšie značky, pri ktorých zrode som stál – IQ Services, API, Podnikateľská univerzita, Ružoví sloni, Red Button alebo Inovato.

A množstvo firiem, v ktorých som roky pracoval na zaujímavých projektoch a stretol množstvo výnimočných ľudí. A potom jedno z najkrajších dobrodružstiev s Vladkom Maslákom a Dobrým pastierom a domy, ktoré postupne vznikali – Dom sv. Michala, Dom. sv. Floriána, Dom sv. Anny, Dom sv. Margity, Dom sv. Bartolomeja, Dom sv. Petra a Ondreja, Dom sv. Jozefa, Dom sv. Bakhity, Dom sv. Charbela, Dom Imaculata alebo Dom Otca Abraháma.

A to najkrajšie dobrodružstvo – Milena, Janko, Lucka, Zuzka, Stelka, Eliška, Anička aj naše nevlastné deti – Riško, Peťo, Paľko, Oxana, Irina, Sofia, Mira, Vara a Zlata aj naše adoptované ratolesti v Afrike.

Krásne spomienky, radosť a šťastie. Bola to jazda a verím, že bude pokračovať ďalej. Čím som si tieto dobrodružstvá zaslúžil? Mohol som sedieť ako pyšný profesor na univerzite alebo nejaký pajác v parlamente (áno, aj to mi hrozilo, keď ma Martin Mojžiš lákal na kandidátku). Myslím si, že som mal odvahu a nikdy som príležitosti nepovedal nie. Milan Zelený hovorieval, že príležitosti sú ako vlaky, ktoré pravidelne prechádzajú cez nástupištia, ale tam čakajú mnohí ľudia, ktorí nikdy nenastúpia. Niektorí majú strach, iní možno čakajú na lepší vlak, ďalší už prestali prichádzajúce vlaky sledovať.

V roku 1985 som nasadol na vlak do Leningradu. Sovietsky zväz ma nenadchol, ale stretol som tam Milenu z Moravy (dnes má narodeniny). V auguste v roku 1986 sme sa brali.

Ďalší vlak, ktorý mi zmenil život odchádzal v roku 1987 zo Žiliny do Stuttgartu. Na nástupišti sa so mnou lúčila tehotná Milena vo Fraunhofer IPA v Stuttgarte ma prijal profesor Warnecke. Našiel som jeho meno v časopise, napísal som mu list a on ma pozval do spoločného výskumu. Po rokoch sme spolu podpisovali zmluvu o založení spoločného podniku Fraunhofer IPA Slovakia.

Dobrodružstvo života vyžaduje odvahu vykročiť zo svojej komfortnej zóny, schopnosť vnímať okolitý svet a nastúpiť do vlakov, ktoré prichádzajú. Som vďačný za to, že som nezaspal niekde na nástupišti a život mi priniesol obrovské množstvo krásnych zážitkov. Nebojme sa nasadať do vlakov, ktoré prichádzajú. Veď existujú aj stanice, kde sa dá vystúpiť alebo prestúpiť. Najhoršie je sedieť na zadku, nadávať na svet a závidieť ľuďom, ktorí si našli svoj vlak.

Bol som tento týždeň na troch akciách – Inofest v Trnave, Change Summit v Bratislave a Happinees@work v Prahe. Cítil som tam obrovskú energiu a stretol som dobrodruhov, ktorí menia svet k lepšiemu a nečakajú na zmeny z ministerstiev, parlamentov alebo štátnych úradov.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA
26