Spomínam si na situáciu, keď som sa, ako mladý profesor na univerzite, pýtal na chodbe študentky koho hľadá. Akurát tebe to budem hovoriť, odpovedala mi a o pár minút zaklopala na moju kanceláriu, že hľadá profesora Košturiaka. Keď som učil na vysokej škole v Nemecku išiel som raz do bufetu na desiatu a pani na mňa radostne kričala :“Konečne ste nám prišli opraviť tú pokazenú lampu.“

Odvtedy sa môj výzor posunul viac k prostrediu, v ktorom dnes pracujem. Keď som pred asi desiatimi rokmi podvečer prišiel za Vladkom Maslákom do Dobrého pastiera, jeho sestra Hanka, ktorá mala službu, mi povedala: „Umyjete sa sám? Máme plno, pán farár vás potom niekam umiestni.“ Návštevníci v Dobrom pastierovi ma často považujú za klienta a prichádzajúci chlapi z ulice sa ma niekedy pýtajú, či som tam už dlho. 

Mne nevadí, že si ma mýlia s bezdomovcami. Našiel som medzi nimi veľa dobrých ľudí, možno viac, ako medzi tými v drahých oblekoch. Problém však majú niekedy práve tí, ktorí človeka posudzujú podľa výzoru. Kedysi sme mali pri našej firme IPA Slovakia pozemok, na ktorom žili bezdomovci. Chceli sme tam parkovať naše autá a tak sme sa s nimi dohodli, že ich budú strážiť. Rómovi, ktorý to tam celé organizoval, som vystavil papier s pečiatkou, že je náš strážnik parkoviska, aby ho policajti nechali na pokoji. Raz ma požiadal o pomoc. Zomrela mu svokra a chcel jej kúpiť na pohreb veniec. Vybrali sme sa spolu do obchodu a asi sme vyzerali ako dvaja bratia z ulice. „Čo sa tu ponevierate!“ okríkla nás predavačka. Povedal som jej, že chceme kúpiť veniec na pohreb. „Tam sú také lacné pre vás,“ odhadla našu kúpnu silu pani predavačka. Mohli sme si kúpiť aj drahý veniec, keby nás neposudzovala podľa výzoru.

Môj spolupracovník Jozef si často pochvaľoval svoje služobné Volvo SUV a nahováral ma, aby som si kúpil rovnaké. Vybral som sa teda do predajne. Predajcovi som povedal, že by som si chcel kúpiť auto. On si ma kriticky premeral a ukázal mi lacnejšie modely. Keď som mu hovoril, že by som chcel SUV s kufrom, do ktorého by som zmestil aj bicykel, vysvetlil mi, že v kufri sa bicykle nevozia a ignoroval moju potrebu. Odišiel za dôležitejším zákazníkom a tak som odišiel aj ja. Mohol som byť zákazníkom Volva a stal som sa zákazníkom Škodovky. Ten pán z Volva by asi nebol spokojný s tým, že v kufri a na sedačkách vozievam Potravinovú banku z Tesca do Dobrého pastiera.

Stretol som veľa ľudí, ktorí mali veľa titulov a krásne obleky – chýbal im charakter. A stretol som veľa dobrých a múdrych ľudí bez titulov s dress code homeless.

Schválne – skúste si tento test.

Nesúďme podľa výzoru. Vedeli ste, že vo voľnom čase robím takéto veci?

Pozývame:

https://ozdobrypastier.eu/konferencia

34