Pýtali sa úspešného podnikateľa, čo ho priviedlo k úspechu. Povedal, že jedna jediná veta s dvoma slovami: „Máte padáka!“

Toto je veta, ktorá nám otvára dvere a môžeme vykročiť. Často ju počuli ľudia, ktorým hovorievali – daj pokoj a nevymýšľaj. A oni nedali pokoj a tak dostali padáka. Nepasovali do firemnej kultúry, boli zvedaví a kládli nepríjemné otázky. Vetu „máte padáka“ však môžeme použiť aj opačne – oslobodiť z prostredia, ktoré nás brzdí a demotivuje. Jeden „personálny“ riaditeľ povedal, že je dobré občas niekoho vyhodiť, aby mali ľudia pocit strachu a lepšie pracovali. Ľudia však mali iné pocity, tí najlepší postupne z firmy odišli a firma dnes upadá. Jeden z bývalých pracovníkov mi nedávno povedal, že našiel vo svojom vlastnom podnikaní oveľa viac sebarealizácie, peňazí aj slobody.

Kamarát Dušan šéfoval vývoju v strojárskej firme a vyhodili ho. Založil si vlastnú vývojovú firmu a chváli deň keď dostal výpoveď. Má za sebou projekty, o akých by vo svojom bývalom zamestnaní ani nesníval. Jan Mašek mohol dnes pracovať ako šéf inovácii v 3M Česko, keby ho nevyhodili. Výsledkom padáka Jana Maška je sieť Red Button, ktorá dnes mení biznis a vzdelávanie v Česku aj na Slovensku. Aj môj parťák v IPA Slovakia, Jozef Krišťak, kedysi dostal výpoveď na Žilinskej univerzite a tak sa stal  uznávaným expertom priemyselného inžinierstva. Z pôvodnej katedry postupne odišli najlepší odborníci ale predseda Komunistickej strany sa tam drží stále.

Nemusíme čakať kým nás vyhodia, ale môžeme odísť sami a povedať nášmu zamestnávateľovi: „Máš padáka.“ Urobil som to, keď vyhodili Jozefa Krišťaka. Ako mladý profesor som sa rozlúčil s univerzitou, profesorským titulom aj toxickým prostredím. Niektorí účastníci mojej Podnikateľskej univerzity dali počas svojho štúdia výpoveď. Mrzelo ma to, lebo zamestnávatelia im zaplatili štúdium, ale oni hovorili, že sa im otvorili oči. Spomínam si na vysoko postaveného manažéra s nadnárodnej firmy, ktorý na reči o tom, že niekedy treba nájsť odvahu a dať výpoveď, reagoval slovami o to, že to nie je také jednoduché, ak máte hypotéky a rodinu. Vtedy sa postavil v miestnosti majiteľ firmy Kinekus, Štefan Súkeník, a povedal mu, aby odišiel, ak ho práca nebaví. Po čase som tohto pána stretol a ďakoval mi, že sme mu vtedy so Štefanom pomohli dať svojmu zamestnávateľovi padáka a hľadať svoju vlastnú cestu.

Urobili to aj viacerí moji priatelia. Videl som na nich pocit oslobodenia a šťastia. Aj v týchto týždňoch sledujem mladého muža, ktorý odchádza z vysokej pozície v automobilke, zanecháva tam služobná auto a vysoký plat. Ide pracovať do malej firmy, lebo nechce premárniť zvyšok života v zlatej klietke a pokryteckom prostredí. Učiteľka, ktorá miluje svoje povolanie, odchádza zo školy. Budovala ju 32 rokov a odchádza pár rokov pred dôchodkom, lebo si nechce zničiť zdravie so psychopatom, ktorý „riadi“ ich školu. Inú učiteľku vyhodil jej manžel, riaditeľ, z práce kvôli konfliktu záujmov. Pri dvoch deťoch a manželovi na cestách si rozbehla vlastný biznis. Dnes zarába 2 milióny eúr a pripravuje si vstup na zahraničné trhy.

Ľubko Klieštik mi niekedy ukazuje svoje zoskoky na padáku. Na videách to pôsobí ako nespútaná radosť a sloboda. Na padáku ľudia padajú na zem. Po padáku zo zamestnania často stúpajú hore. Konečne nachádzajú vo svojom živote zmysel, radosť a naplnenie. Nebojte sa vety „máte padáka.“ Ak robíš v prostredí, ktoré ti nevyhovuje, choď za šéfom a povedz mu, že má u teba padáka. Možno sa ti otvoria nové obzory v živote a po rokoch nebudeš ľutovať nedostatok odvahy.

12