Toto je názov novej knihy profesora Vladimíra Šuchu, ktorú by si mali prečítať všetci podnikatelia a manažéri, rodičia a deti, občania, ktorí chcú žiť v lepšej krajine a politici, ktorí im to sľubujú. Autor hneď na začiatku ponúka niekoľko spôsobov čítania tejto knihy – pre pochopenie základov umelej inteligencie (2-3 hodiny), pre riešenie konkrétneho problému alebo pre hlboké pochopenie. V tomto prípade navrhuje, aby si čitateľ po každej kapitole urobil pauzu, vyskúšal si testy a cvičenia, diskutoval o prečítanom s rodinou alebo kolegami.

Ja som si nedokázal urobiť pauzu a čítal som jedným dychom dlho do noci. V noci sa mi o tom snívalo a skoro ráno som pokračoval v ďalšom čítaní.

Aj vy to prečítate to jedným dychom, ale len tak to všetko nerozdýchate. Je to kniha o súčasnosti a budúcnosti, ktorá prichádza exponenciálnou rýchlosťou. Vladimír spomína 180 stranovú štúdiu Európskej komisie o budúcnosti práce, na ktorej pracoval. Použili obrovské množstvo dát a sofistikované modely na to, aby predpovedali ako technológie zmenia svet práce do roku 2030. Nepomýlili sa v trendoch, ale v rýchlosti zmien, ktoré prišli a zasiahli „bezpečné“ profesie právnikov, lekárov, novinárov, programátorov alebo prekladateľov.

Výskumníci počítali s lineárnym pokrokom a prišiel exponenciálny skok – jeden, dva, štyri, osem, šestnásť…rozumiete? Poznáte starú legendu o vynáleze hry šach? Kráľ ho chcel kráľovsky odmeniť a on žiadal iba to, aby mu dal zrnká ryže. Na každom políčku dvojnásobok prechádzajúceho políčka. Na začiatku to ide pomaly – 1, 2, 4, 8, 16…Koľko bolo všetkých zrniek? Vyše 18 triliónov – 18 446 744 073 709 600 000. Keď zoberieme tradičnú indickú ryžu tak by si vynálezca šachu odviezol 381 miliárd ton ryže (v sezóne 2024/25 sa celosvetová produkcia ryže na svete odhaduje na 543,6 miliónov ton).

Na takúto rýchlosť zmien ľudia nie sú zvyknutí a tí, ktorí sledujú rozvoj umelej inteligencie, vidia veľké pokroky v týždňoch. Vladimír Šucha píše v knihe o začiatkoch pojmu umelá inteligencia v roku 1956 aj sklamaniach, ktoré táto vlna priniesla, podobne ako vlna expertných systémov v 80. rokoch. Ešte v roku 2000 nemal pojem umelá inteligencia dobré meno medzi výskumníkmi ani investormi. Potom nasledoval prelom.

Vladimír Šucha píše, že okolo roku 2012 sa stretli sa tri trendy: dostatok dát (internet), výpočtová sila (čipy) a efektívne algoritmy (hlboké učenie). AI prestala byť programovaná a začala sa učiť. Dnes sa tieto technológie vzájomne zosilňujú – umelá inteligencia navrhuje nové čipy a počítače a nové počítače rozvíjajú nové algoritmy umelej inteligencie.

Po roku 2030 sa očakáva všeobecná umelá inteligencia (Artificial General Intelligence AGI). Vladimír Šucha ju vo svojej knihe zjednodušene definuje ako prvý stroj v histórii ľudstva, ktorý dokáže myslieť na úrovni človeka vo všetkých oblastiach súčasne a nebude už úzko špecializovaný, ako dnešné systémy umelej inteligencie. Vladimír ďalej píše: „Okrem toho bude mať AGI aj schopnosti, ktoré ľudia nemajú. Bude môcť spracovávať obrovské množstvo informácií za sekundy. Bude si pamätať všetko, čo sa kedy naučila. Bude môcť súčasne viesť tisíce konverzácií. A možno to najdôležitejšie – bude sa môcť učiť tempom, ktoré si nevieme predstaviť.“

Celý život sa zaoberám inováciami. Nové veci prichádzajú na svet ako výsledok série experimentov, kde sa kombinujú, skúšajú a vyhodnocujú rôzne kombinácie, až kým to nefunguje. V tejto disciplíne sa umelá inteligencia neustále zlepšuje a máme nádej, že nám dokáže pomôcť vyriešiť mnohé problémy, s ktorými ľudstvo dlho bojuje – choroby, klimatická zmena, udržateľné zdroje energie, sociálne nerovnosti a konflikty.

Vladimír Šucha popisuje aj veľa hrozieb, ktoré umelá inteligencia prináša do našich životov, ale neotvoril dve najtemnejšie komnaty, ktorých sa vo svojej knihe The Comming Wave dotkol guru AI Mustafa Suleyman – spojenie umelej inteligencie a syntetickej biológie a spojenie umelej inteligencie so zbraňami. Suleyman hovorí o zadržaní tejto vlny a s rešpektom sa vyjadruje k AI Act – regulácii umelej inteligencie v EU, na ktorej pracoval aj autor tejto knihy. Je teda možná aj tretia cesta – európska, ktorú naznačuje Vladimír Šucha. Možno pomalšia, ale chrániaca ľudí pred zneužívaním, manipulovaním a ovládaním mocnými korporáciami alebo politikmi.

Preteky o budúcnosť sa už začali, píše sa v knihe. V týchto pretekoch máme zatiaľ dvoch lídrov – USA a Čínu. Dávajú nám na výber, že nás budú ovládať buď algoritmy, ktoré slúžia ziskom firiem zo Silicon Valley alebo politickým cieľom komunistickej strany Číny. Európa je síce prvá v regulácii AI v prospech občanov, ale zaostáva vo vývoji vlastných platforiem umelej inteligencie.

Umelá inteligenciu už dnes zásadne ovplyvňuje naše správanie nielen pri nákupe, ale aj pri spracovávaní informácií a rozhodovaní. Je to dnes technológia, ktorá rozhoduje o prijatí alebo prepustení zo zamestnania, poskytnutí pôžičky, nákupe, predaji, voľbách a riadi dnes stovky miliónov ľudí v reálnom čase, ktorí nám vyvíjajú, vyrábajú a doručujú produkty a služby. Ľudia, firmy ani štáty nie sú schopné reagovať na rýchlosť rozvoja umelej inteligencie. Európsky AI Act trval 5 rokov, ale AI sa za ten čas tisíckrát zlepšila. Školy učia na 15 rokov dopredu, firmy plánujú na 5 rokov, píše Šucha.

V tretej časti nám autor ukazuje, ako AI preniká do našich životov. Na rozdiel od fyzických inovácii, ktoré nám priniesli automobily alebo mobilné telefóny je umelá inteligencia neviditeľná a preniká do všetkého, čo nás obklopuje vrátane nás. Mladé mozgy sú najzraniteľnejšie a nie je náhoda, že mnohé nárasty úzkosti, depresií, epidémia osamelosti a emocionálna manipulácia stúpajú po roku 2012. Umelá inteligencia oživuje mŕtvych, prináša zmätok do vzťahov, desiatky miliónov ľudí majú AI spoločníkov a stráca sa hranica medzi skutočnou a umelou láskou, životom a smrťou.

Algoritmy dnes rozhodujú o tom, na čo sa pozeráme, čomu veríme a ako sa rozhodujeme. Aj na Slovensku už zasahuje umelá inteligencia do manipulácie ľudí a ovplyvňovania volieb (deepfakes, mikrotargeting, algoritmické zosilňovanie) a je to len začiatok. Rozdeľuje sa spoločnosť aj rodiny, vzniká kríza dôvery a neschopnosť rozlíšiť klamstvo a pravdu, dobro a zlo.

Mení sa ekonomika. Vladimír Šucha píše, že priemyselná revolúcia nahradila ľudskú silu strojmi. AI revolúcia nahrádza ľudské rozhodovanie algoritmami. Avšak na rozdiel od strojov, ktoré ste mohli vlastniť, algoritmy vlastní niekto iný. Päť firiem – Apple, Microsoft, Google, Amazon a Meta – má spolu trhovú kapitalizáciu 12 biliónov dolárov. Celé HDP Európskej únie je okolo 17 biliónov eur. Tieto firmy neovládajú len technológie – ovládajú prístup k informáciám, komunikáciu medzi ľuďmi, obchod, dokonca spôsob, akým myslíme. Algoritmy nerozlišujú medzi pravdou a lžou, rozlišujú len medzi obsahom, ktorý vyvoláva interakcie.

Po troch kapitolách, popisujúcich smršť rýchlych a nepredstaviteľných zmien, ktoré už prišli a ďalej sa exponenciálne zosilňujú, prichádza úľava – ako sa pripraviť na budúcnosť?

Vladko Šucha nám ponúka niekoľko rád, ako sa nestratiť vo svete umelej inteligencie – emocionálnu kontrolu, flexibilné myslenie, zmysel pre vlastné ja, sebadôvera v konaní a zmysel života v komunite.

Ďalej sa v knihe píše o zmenách vo vzdelávaní a podnikaní, kde si Vladimír Šucha berie inšpirácie od Komenskáho a Baťovcov. Hovorí, že dobrý učiteľ v ére AI nie je ten, ktorý vie všetko, ale ten, ktorý dokáže sprevádzať neistotou a neurčitosťou dnešnej doby. Nie je to chodiaca encyklopédia, ale mentor. Nie je to zdroj informácií, ale facilitátor objavov. Takáto zmena si vyžaduje fundamentálne nové zručnosti a nastavenie mysle. Z Baťových princípov vyzdvihuje podporu ľudí, psychologickú bezpečnosť, účasť na výsledkoch a kontinuálne učenie.

Aj politici by mali konať rýchlo a strategicky. Ochrana detí pred algoritmickou manipuláciou, príprava na zmeny v práci, budovanie AI gramotnosti a technologickej suverenity sú naliehavé priority. Európska spolupráca je jedinou cestou, ako konkurovať technologickým gigantom, píše Vladimír Šucha a za prvú obrannú líniu považuje rodiny a komunity.

Hlavné posolstvo knihy je:  AI revolúcia nie je len technologická výzva, ale aj civilizačná. Nejde o to naučiť sa používať nové nástroje, ale zachovať si v ére inteligentných strojov ľudskosť. Každý krok smerom k väčšej odolnosti, kreativite a autentickým vzťahom.

V závere knihy je uvedený manifest ľudskosti. Je to otvorený koncept, o ktorom by sme mali diskutovať, dopĺňať ho a neustále v nás objavovať to, čo nás robí ľuďmi:

• Sme bytosti, ktoré napriek logike milujú.

• Tvoríme krásu z bolesti.

• Hľadáme zmysel v absurdite.

• Odpúšťame napriek nespravodlivosti.

• Prekračujeme naše limity cez pokoru.

• Poznávame cez nepoznávanie.

• Žijeme v paradoxoch bez potreby ich vyriešiť.

Kniha je napísaná veľmi jednoducho a dobre sa číta. Každá kapitola má na konci zhrnutie a testy. Posledná, siedma kapitola, ponúka ďalšie zdroje na vzdelávanie, dôležité otázky a scenáre a kľúčové zručnosti pre éru AI. Je to viac kniha otázok ako odpovedí, kniha, ktorá nás pozýva k dialógu a diskusii o tom, čo to znamená byť ČLOVEKOM v dobe, keď nás stroje, ktoré sme vytvorili, začínajú nahrádzať v našej kognitívnej dominancii na tejto planéte.

Na záver niekoľko myšlienok autora k nášmu fungovania vo svete AI:

Cieľom nie je stať sa expertom na AI, ale naučiť sa žiť s ňou tak, aby ste zostali sami sebou. Začnite tam, kde ste, použite to, čo máte, robte to, čo môžete. Otázka nie je, či AI zmení váš život. Už ho mení. Otázka je, či týmto zmenám budete rozumieť a dokážete ich formovať vo svoj prospech, alebo sa stanete ich pasívnym objektom. Ide o to naučiť sa žiť s AI tak, aby sme zostali sami sebou. Nezakazujme stroje, nenahrádzajme ľudí strojmi, ale naučme ľudí a stroje efektívne spolupracovať.

Namiesto súťaženia s AI musia organizácie investovať do schopností, ktoré AI nemôže nahradiť, aspoň nie v dohľadnej budúcnosti. Výskum z Oxford Economics identifikoval päť kľúčových oblastí, kde ľudia zatiaľ zostávajú nenahraditeľní: špecifická kreativita a inovácie, emocionálna inteligencia a empatia, komplexné riešenie problémov, kritické myslenie, etické usudzovanie, adaptabilita a učenie sa.

Som vďačný, že som mal privilégium prečítať si knihu Vladimíra Šuchu medzi prvými. Je to kniha pre každého človeka, ktorý chce prežiť pekný život a nestať obeťou vo svete, ktorý nás môže rozdeliť na homo deus (ľudí, ktorí sa budú hrať na bohov) a homo irrelevant (ľudí, ktorí sú vylúčení, neviditeľní a nikto nepotrebuje).

Kniha by sa mala dostať do rodín, do škôl do podnikov aj medzi tých, ktorí spravujú túto krajinu.

29