Rozhovor s Arturom Gevorkyanom o biznise, férovosti a úspechu.

Spoločnosť Gevorkyan a.s. so sídlom vo Vlkanovej je globálny dodávateľ a technologický líder v odbore práškovej metalurgie. Firma vyvíja a vyrába výrobky, ktoré dodáva do 30 krajín sveta pre svetových lídrov v rôznych oboroch. Akcie spoločnosti sú obchodované na pražskej burze, kde získala úpis v objeme viac ako 727 milióna korún.  V prvej polovici roka 2023 vykázala firma tržby z predaja výrobkov a služieb na úrovni 37,15 mil. EUR a zisk EBITDA 11,23 mil. EUR.

Súčiastky vyrobné technológiou MIM (vstrekovanie kovov)

Artur Gevorkyan je môj priateľ. Obdivujem jeho obrovskú odvahu a pracovitosť, schopnosť učiť sa nové veci, ale aj empatiu a ochotu pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú. Roky sledujem rozvoj jeho firmy. Zvonka vidieť tržby a zisky, zvnútra znalosti, motivovaných spolupracovníkov a najnovšie technológie. Najskôr investoval do lisov a učil sa lisovať prášky pod vysokými tlakmi a spekať ich, neskôr pribúdali aj stroje na obrábanie, vstrekovanie kovov alebo 3D tlač. V posledných rokoch vidím veľké pokroky v automatizácii výroby.

  1. Artur, poznáme sa už roky a oslovuješ ma Jan džan. Nedávno si mi ďakoval, za to, čo si sa odo mňa naučil. Bolo to len zo zdvorilosti, alebo si sa naozaj niečo odo mňa naučil?

Jan džan, až také zdvorilosti ma v armáde nenaučili 😊.  Naučil som sa a stále sa aj učím od teba veľa vecí. To hlavné, čím si ma zaskočil bola pred viac ako 10 rokmi tvoja kniha „Úvahy na každý deň“: a presne ako je uvedené v názve: zamyslenia a otázky o manažmente, podnikaní a živote. Posielam ti v prílohe ako ju mám počmáranú a presne s takým venovaním, som ju daroval kolegom, ktorí podľa mňa boli zrelí na to, aby ju prečítali. Po prvý  krát som videl, že niekto nepredáva odpovede na všetky problémy v takom víťaznom americkom štýle, ale skôr dáva otázky a podnety k rozmýšľaniu. Nepotreboval som nájsť motivačné kecy, ale skôr niekoho, kto sa zamýšľa o podstate toho čo robíme a ako žijeme.

Kniha s poznámkami

  • Ako si sa učil v detstve? Čo ťa najviac bavilo na školeniach, ktoré si navštevoval? Čo ti dali pre život?

Najviac som mal rád ked mi mama alebo otec čitali knihy. Televízor sme mali až po mojich štrnástich rokoch. Knihy boli v mojom živote najväčšou vášňou až kým som nestretol Irynu. Potom mi knihy pripomínali nás a to, čo sme spolu prežili. Boli sme odlúčení 20 rokov. Čo sa školení týka, v prvom rade mi pomohlo po psychickej stránke počuť, že všetci majú podobné problémy (tak dobre mi urobilo keď majiteľ Kinekusu hovoril že nevedia spustiť pobočku v BB lebo nevedia nájsť vhodných skladníkov, ktorí vedia robiť aj s PC aj na vysokozdvižnom vozíku, ktorí by aj nekradli).

Ale úprimne najviac ma potešilo sa všetkých konferenciách a stretnutiach, keď som hovoril ľuďom čestne, ako sa veci majú u nás na firme a ako to hodnotíme, tak oni doslova otvárali dušu a hneď po prednáškach priznávali, že tiež to tak vidia v svojich firmách len akurát to tak polopate a otvorene nikto nepovie z pódia. Väčšina sa snaží zaujať múdrym slovníkom, naučenými manažérskymi drístami a často tomu sami neveria, len hovoria čo musia. A z manažérov sa tak stávajú politici (myslím tým rovnako zbytoční).

  • Ty máš za sebou aj vojenský výcvik pilota a spomínal si mi, že ti pri testoch namerali vysokú mieru odolnosti voči stresu a prekonávaniu prekážok. Ja si na tebe všímam, že patríš medzi ľudí, ktorých problémy a prekážky skôr motivujú a povzbudzujú ako vystrašia a zastavia. Ako to teda máš so svojou motiváciou a prekonávaním prekážok?

Dobrá otázka, obávam sa že ťa trochu sklamem. Naozaj som v množstve testov bol vyhodnotený ako mimoriadne dobre fungujúci v stresových situáciách, tak dobre, že začali byť úvahy, či by som nemal robiť náročnejšiu prácu ako letectvo. Pamätáš, aká bola doba a napadne ta aj tá druhá práca 😊.  Ale našťastie ma to minulo, asi som mal príliš veľa patentov.  A čo sa týka problémov a prekážok, mávam z toho obrovský stres, a rovnako veľký strach, ale proste musím situáciu riešiť a idem do toho. Takže sa mi scvrkáva žalúdok a cítim chlad v kolenách ale čo mám robiť? Za  mňa to nikto nespraví. A to čo robím, prakticky nikdy nie je o zisku, EBIDTe, otázka je vždy zachrániť firmu, ochrániť rodinu.

Súčiastky vyrábané pre automobilový priemysel

  • Viackrát si spomínal, že Slovensko je pre teba ako Švajčiarsko v porovnaní s Arménskom alebo Ukrajinou. Nezmenil si ešte tento názor po tých rokoch, ktoré tu podnikáš?

Zásadne nezmenil, ale kvôli objektívnosti treba povedať, že viem porovnať iba Ukrajinu „horúcich“ 90. rokov, kde na jednania sa nešlo bez zbraní,…a ku všetkému bolo treba mať známosti.

Posledné roky som vo viacerých veciach zo Slovenska sklamaný. Myslel som si, že je to mentálne predsa bližšie k Európe. Strašne veľa alibizmu, prázdnych rečí a preferovania nerobiť nič aby nič nepokaziť. S tým, že Slováci sú kľudní a vo väčšine slušný národ, tak potom podľa mňa sú ľahko manipulovateľní.  Vadí mi nekonečný boj vo vládach, koho mladším bratom vidia seba ako štát. Už som to zažil v Arménsku a nedopadlo to dobre. Stratili tak historické  územie a polovica národa im odišla a už sa nevráti. Ako keby pozerám ten istý film druhý krát a som v kinosále jediný ktorý vie, ako skončí.

Súčiastky v segmente zváracia technika

  • Kedysi som sedel pri tebe, keď vám prišla objednávka z USA a ty si bol schopný z hlavy vytvoriť hrubý technologický postup aj cenovú ponuku. Mal som vtedy pocit, že si kľúčová osoba pre fungovanie celej firmy. Odvtedy ste dosť narástli. Vedela by dnes firma fungovať aj bez teba?

Nie. Len to nehovor investorom 😊. Je pravda, že mám už pri sebe veľa šikovných ľudí, ktorí vyrástli spolu s firmou, alebo postupne prišli a dobre zapadli, len stále by firma nevedela fungovať bez krízového štýlu riadenia, ktorý vytiahnem keď prichádzajú ťažké obdobia. A ešte je veľký problém so spoluprácou vedúcich pracovníkov medzi sebou. Neposúvajú sa správne informácie, občas je alibizmus, nehovoria otvorene pravdu do očí kolegovi, na nižších úrovniach sa často zakrývajú a zatajujú nedostatky a prešľapy.  Je to úplné iné ako to bolo pred 4 – 5 rokmi, ale stále nie je priestor nie len na dovolenky, ale ani na dlhšie služobné cesty, keby som chcel ísť niekam do Ameriky. Keď sa vrátime k cenovým ponukám, tak technológiu už pripravujú kolegovia z technického oddelenia a následne z obchodného oddelenia nahodia ceny za jednotlivé operácie. Ja to len odkorigujem podľa toho, ako veľmi chceme s tým konkrétnym zákazníkom robiť.

Ale stále musím byť angažovaný pri každom strategickom alebo životne dôležitom rozhodovaní a oni sú fakt skoro denne.

Súčiastky v segmente záhradná technika

Veľa sa o vašej firme píše v súvislosti so vstupom na burzu v Prahe aj s plánmi stavať výrobné závody v Amerike alebo v Ázii. Aké sú tvoje ďalšie plány globalizácie firmy Gevorkyan?

Pri tých všetkých problémoch, čo som ti popísal, sú moje ambície minimálne. Robím maximum, aby tie závody nemuseli byť 😊.  Ale zákazníci vyžadujú byť blízko nich, tak sa snažím nakombinovať logistiku s lokálnou výrobou a budem proste operatívne reagovať na požiadavky zákazníkov s kombinácii s ich ochotou niečo platiť. V každom prípade už 10-ročia dodávame do oboch Amerík a nemôžme tam nebyť  fyzicky prítomní.

  • Nosievam niektoré súčiastky, ktoré vyrábate so sebou a ukazujem ich strojárom ako ukážky toho, čo je nevyrobiteľné tradičnými technológiami. Mám pocit, že dnes patríte k svetovej špičke nielen v technológiách (MIM, HIP, AM) ale hlavne v know how a v znalostiach. Je to tak?

Určite áno. A hlavne tam patríme s drzosťou 😊

Ručné náradie

  • Si Baťovec a asi ti nezostáva nič iné, len si ľudí vychovávať doma. Zároveň ale rýchlo rastiete a myslím si, že spolupráca s tebou je dosť dobrodružná a turbulentná. Ako sa ti darí získavať, rozvíjať a udržať špičkových ľudí bez ktorých by to nefungovalo?

Keby som vedel ako, tak mám takých ľudí viac. Reálne som presvedčený, že všetko pochádza z rodiny. Mne ostáva iba sa pomodliť, aby tí ľudia z nejakého dôvodu na nás natrafili a potom sa správať k nim férovo a možno ich to presvedčí s nami ostať. Reálne nie každému vyhovuje atmosféra zmien, vzrušenia, multikultúry vnútri firmy, vonku, otvorená komunikácia od šéfa… proste niekomu to sadne a je s nami desaťročia a niekomu to nevyhovuje na tretí deň. Skôr ma trápia tí, čo neodídu hneď, nedajú sa presvedčiť na pohovore aby k nám nenastúpili, zoberú kopu času a nervov a potom aj tak odídu a ešte často aj urazení.

  • Ako si predstavuješ svetový biznis v tvojom odvetví, svoju firmu a seba o 20 rokov?

Prášková metalurgia sa bude určite rozvíjať ale bude musieť prejsť od dnešnej úzkej orientácie iba na automotive (nás sa to našťastie netýka) na rôzne odvetvia. Kde všade, je dnes ťažko si predstaviť. Zároveň v celom odvetví budú musieť firmy sa naučiť robiť veľmi rýchlo nové projekty a zmeny, tak aby sa oplatilo robiť malé série. Určite sa nájde viac uplatnení pre 3D tlač, ale ceny materiálov budú desatinové od dnešných.

  1. Artur, na záver možno trochu filozofická otázka – čo je zmyslom tvojho podnikania a života?

Táto otázka práve podľa mňa nie je filozofická, ale tá hlavná realistická. Ja som od detstva chcel žiť vo férovom svete. Pred 40 rokmi, za čias socializmu kde všetko bolo treba vybaviť po známosti, mať príbuzných, ktorí ti zabezpečia kariéru, bonzovať orgánom, aby ťa považovali za svojho….som sa rozhodol odísť do armády. Chrániť svoju vlasť (je som mnohým veciam fakt veril), nasadzovať život a mať zaistené, že rodina je zabezpečená, či už medicínskou starostlivosťou, materiálne, atď. mi to pripadalo ako férový svet. Preto prácu na černobyľských vrtuľníkoch sme nebrali ako hrdinstvo, proste robota. Preto som sníval ísť do Afghanistanu, len náhodou som ostal v ašpirantúre, s tým že som mal jediný veľa patentov z ročníka. Ale potom sa postupne začali otvárať lži, ilúzie vyprchali, cítil som obrovské sklamanie a z armády som odišiel ako prvý dôstojník letectva. Musel som vyhlásiť hladovku, lebo ma obviňovali z velezrady. S vojenskou prokuratúrou to vôbec nebola sranda. Skoro rok ma mordovali a pritom som už mal rodinu a dieťa. Boh pomohol, že prišla komisia z Moskvy (nie kvôli mne) a šéfom komisie bol bojový  admirál z námorníctva. Ten ma medzi 4 očami pochopil a zachránil. Takže keď som odišiel z armády, chcel som urobiť to isté čo pred armádou, žiť vo férovom svete, len tento krát som to musel budovať sám. A o tomto má byť moja firma.

A ešte má byť o tom, že chcem už mať konečne možnosť s Irynou stráviť víkend tak ako chceme my. To znamená nedumať o všetkých problémoch, ale ostať doma, čítať, ísť si zaplávať, cítiť sa normálne a v noci pokojne spať. A keby sa tak dalo žiť mesiac, tak vtedy by som povedal že sa biznis podaril. A práve preto mi až lezie na nervy, keď ma oslovujú že som úspešný podnikateľ a všetky tieto hlúposti, kecy okolo toho. Keby som bol úspešný, tak žijem podľa svojich predstáv.

Tak dúfam, že ťa veľmi nesklamem keď to ukončím takouto pesimistickou nôtou, ale som rád, že môžem byť k tebe úprimný.

26