V pondelok na omši nám Vladko Maslák pripomenul tri kresťanské hodnoty – vieru, lásku a nádej. Zdôrazňoval, že potrebujeme posilniť nádej v tejto dobe, v ktorej mnohí ľudia pociťujú chaos a beznádej. Je to doba kvasu a transformácie. Aj prorok Eliáš nad sebou narieka na hore Chorebu, zažije búrku, zemetrasenie aj oheň – aby sa premenil. Boh sa mu zjavil v tichom vánku mlčania – mierny, láskavý bez burácania a rámusu. Boh je vánok mlčania, v ktorom prichádzajú viera, láska a nádej.

Podobná premena ako u Eliáša a mnohých ďalších, prebieha dnes aj v celej spoločnosti. Mnohí ju nechápu, cítia beznádej, bolesť a strach. Najradšej by sa schovali do bezpečia jaskyne ako Eliáš a vyšli von až keď bude po všetkom.

Radujme sa, že žijeme túto krásnu dobu, sme súčasťou premeny do lepšieho sveta ako bol predtým. Lenže my viac vnímame búrky, hromy, požiare a dočasné trápenia, ktoré sú práve okolo nás. A niekedy tento oheň a rachot okolo seba ešte zosilňujeme. Novinári, intelektuáli a rôzne osobnosti dnes píšu články a natáčajú videá o tom, aká je táto spoločnosť skazená, ako sa rúti do záhuby a všetko okolo nás je zlé. Nezdá sa vám, že je to pohľad nevďačnosti za všetky dary, ktoré sme dostali?

Ten liberalizmus, na ktorý mnohí útočia a ani nevedia, čo presne znamená, nám zaisťuje slobodu hovoriť svoje názory a vyberať svoju vlastnú cestu vo svojom živote. Tí, ktorí chceme kráčať s Pánom, nemáme súdiť a odsudzovať druhých, ale pomáhať utrápeným, biednym, prenasledovaným, chudobným, hladným alebo smädným. Aj keď k nám prichádzajú z ďalekej krajiny. Viem, je tu vojna, ale môžeme pomáhať ženám a deťom, ktoré utekajú. Aj statočným chlapom, ktorí bránia svoju krajinu a snažia sa zastaviť Zlo, ktoré sa z Ruska šíri do Európy už vyše sto rokov.

Aj príroda vzdychá pod tlakom priemyselného rastu a ľudskej činnosti. Ale na rozdiel od zvieratiek vieme oddeliť príčiny od následkov a hľadať riešenia, ktoré zlepšia tento stav. Mnohé rieky sú čistejšie ako kedysi, u nás v záhrade máme množstvo vtáčikov a v lesoch okolo Varína medvede. V Inovate pracujeme na projekte modulárnych mikrofabrík, ktoré dokážu zásadne znížiť uhlíkovú stopu tým, že budeme vyrábať lokálne a v malom. Je veľa podobných projektov, čo mi dáva nádej, že dokážeme vyriešiť problémy, ktoré nás trápia.

Ďalšou traumou sú voľby. Tridsiaty september. Ak nechcete byť po voľbách sklamaní, tak neočakávajte nič. Ak chcete byť po voľbách príjemne prekvapení, tak očakávajte októbrovú revolúciu, víťazný február, znárodnenie, zrušenie volieb, pripojenie k Rusku alebo povinné členstvo v komunistickej strane súdruha Blahu. Je celkom pravdepodobné, že sa to nestane a budete príjemne prekvapení. Veď aj títo krikľúni a blázni nadobudli celkom slušné majetky, páčia sa im eurofondy aj obchodovanie s americkými zbraňami. Ja však budem radšej voliť vzdelaných, slušných a mladých ľudí, ktorých som našiel v Progresívnom Slovensku. A neočakávam od nich vôbec nič. Sklamanie je rozdiel medzi očakávaním a skutočnosťou. Radšej chcem, aby ma príjemne prekvapili.

Očakávam hlavne od seba – aby som bol lepším človekom ako som bol doposiaľ. Aby som vedel premeniť svoje talenty na úžitok pre druhých. Aby som žil v súlade s Božou vôľou. Toto je moja nádej, pri ktorej naplnení mi pomáhajú viera a láska. Nádej, že svet sa nerúti do kolapsu ale dochádza k jeho premene za tichého vánku mlčania.

Toto je časť zásielky zo Sportisima pre deti v Dome nádaje. Aj takéto príbehy ma povzbudzujú v tom, aby sme nestrácali nádej.

Titulný obrázok: Mirko Saniga – nádej, že nás čaká pekná jeseň

26