Koľko viet denne začíname slovom ja? Koľko minút denne premýšľame nad tým ako naplniť svoje túžby, plány, očakávania a potreby? Pri koľkých stretnutiach denne si namýšľame, že sme lepší, ako tí druhí? Žijeme v spoločnosti, kde sa oceňuje individualizmus. Na pohovoroch v škole alebo na pracovné miesto sa vyžaduje dokonalá sebaprezentácia. Na kurzoch sa ľudia učia ako zaujať a ako sa predať, dávať správne odpovede, pôsobiť profesionálne a bezchybne.

Židovský biblista Pinchas Lapide v knihe rozhovorov Hľadanie Boha a otázka zmyslu diskutuje s psychiatrom Viktorom Franklom. Lapide hovorí: „Kto ustavične myslí na seba, kto nestráca z očí egoizmus, kto chce byť neustále naplnený, ten nie je.“ Frankl zase hovorí, že zdravé oko nevidí samo seba ale okolitý svet. Len, čo oko začne vnímať niečo zo seba, znamená, že je narušená jeho funkcia – prejavuje sa v ňom napríklad sivý alebo zelený zákal.

Stretol som veľa ľudí, ktorí ma oklamali, podviedli a urobili zlé veci. Občas nadávam na politikov a úradníkov, ktorí ničia túto krajinu. Dávajú mi takéto úvahy právo myslieť si, že som lepší ako oni? Koľko zlých vecí a chýb sme urobili a koľko krát nám bolo odpustené? Aj vposlednej dobe sa objavili ľudia, ktorí ma klamú, podvádzajú alebo sa im zatemnil mozog. Odpúšťam im a modlím sa za nich, aby sa z toho dostali. Nikto z nás nie je odolný voči hriechu alebo chorobe.

Keď sme boli mladí, premýšľali sme často nad tým, čo pekné nám prinesie nasledujúci deň, mesiac alebo rok. Vekom prichádza, že viac premýšľame nad tým, čo pekné by sme mohli priniesť my druhým. Nemusia to byť žiadne veľké činy – možno stačí druhého človeka iba vypočuť, povzbudiť ho, nepripomínať mu neustále chyby, ktoré urobil a hlavne odpúšťať.

Viacerí ľudia reagujú na spätnú väzbu alebo kritiku obhajovaním sa. Možno ich v detstve príliš zahŕňali výčitkami rodičia alebo učitelia, možno sa snažia pôsobiť dokonalo, ako ich pripravovali v škole na zvládnutie pohovorov a skúšok. Poznáte tie vety – ja za to nemôžem, ja som tam nebol, ja som to nevedel, ja som to urobil, ja som sa učil, ja som sa snažil, ale…

Slovo „ja“ pôsobí niekedy ako choré oko. Nevidíme druhých, len seba. Myslíme si, že sme lepší ako oni, ale nie je to tak. Myslíme si, že by sme mali dostať viac, ako máme, ale nie je to tak. Myslíme si, že dávame a robíme pre druhých viac, ako ostatní, ale nie je to tak.

Neznámy vojak na Sibíri vraj napísal na pohľadnicu takýto pozdrav: „Hľadal som Boha, ale unikol mi. Hľadal som svoju dušu, ale márne. Hľadal som brata a našiel som všetkých troch.“

Dávam vám príležitosť potlačiť slovo ja a hľadať spôsoby ako pomôcť tam, kde to potrebujú. Pridajte sa k nám na stretnutie Inovato v Banskej Bystrici v Stetielku nádeje. Prihláste sa na info@inova.to

Titulný obrázok: Stano Lajda

24