Sme krátko pre niečím, čo tu ešte nebolo. Nikdy v histórii ľudstva. Hovorím o pretvorení sveta. Premenou, ktorá sa nedá porovnať so žiadnou inou. Prečo? Lebo nebola taká rýchla a nedotýkala sa takého množstva ľudí a priestoru. Globálne prepojený a rozkmitaný svet prechádza zmenou, ktorá nemá obdobu. Zvyšuje sa rýchlosť ničenia planéty ale aj výkonnosť nových technológií a materiálov, rozširujú sa ľudské znalosti a ich celosvetové zdieľanie. Mnohé sa úrychľuje a exponenciálne rastie, mnohé sa nemení – dieťa sa vyvíja v tele matky deväť mesiacov, rastliny v prírode majú svoje cykly.

Zvyšujú sa napätia medzi kultúrami východu a západu, klimatická zmeny prináša napätia medzi severom a juhom. Bojíme sa inflácie a zníženia rastu produkcie, ale obavy by sme mali mať skôr z nedostatku čistej vody, pôdy a energie. Technológie preberajú mnohé činnosti ľudí a nahrádzajú ich v práci. Technológie však už dokážu monitorovať, detailne poznať jednotlivých ľudí a ovládať ich. Obrovské rozdiely sú medzi mladými a starými ľuďmi – v jazyku, prístupe k životu a technológiám, práci, motivácií, názoroch a postojoch. Vznikajú napätia a boje medzi kultúrami, ideológiami, technológiami a ľuďmi, bohatými a chudobnými, mladými a starými, vzdelanými a nevzdelanými, liberálmi a konzervatívcami. Tieto boje nemôžu mať víťaza. Riešením je empatia, porozumenie, diskusia a hľadanie spôsobov, ako si z dvoch možností vybrať obe. Vyberajme si z dvoch protikladov to najlepšie a skúsme to spojiť. Západ, ktorý preferuje individualizmus (a niekedy aj bezohľadný egoizmus) si môže z východných kultúr zobrať pokoru a službu spoločenstvu. Aj západ môže v mnohom pozitívne ovplyvniť východnú kultúru, kde je jednotlivec podriadený a niekedy aj obetovaný spoločenstvu. Technológie a ľudia sa nemusia biť o prácu, stačí, keď si ju správne rozdelia. Stroje sú spoľahlivé a rýchle v opakovaných činnostiach, ľudia majú empatiu a kreativitu. Vidím často oddelené komunity mladých a starých, ktoré niekedy vyčítajú nedostatky tým druhým, namiesto toho, aby využili ich výhody – u mladých napríklad rýchlosť, agilitu, ovládanie digitálnych technológií, prácu v sieti a multitasking, u starých skúsenosti, pokoj a rozvahu, pomalú a hlbokú prácu, nadhľad a pochopenie súvislostí.

Ľudia z Európy pri návšteve Kalifornie často zažívajú kultúrny šok. Najbohatší a najvyspelejší technologický región sveta ukazuje v uliciach San Francisca alebo Los Angeles kontrast bohatých a úspešných ľudí s obrovským množstvom ľudí živoriacich na uliciach. Mnohí úspešní a bohatí ľudia hovoria, že ich najväčšou pridanou hodnotou pre spoločnosť je vzdelanie, talent a schopnosť vytvárať inovácie. Zarábajú veľa peňazí a platia vysoké dane, za ktoré by sa mal štát postarať o tých, ktorí neboli úspešní, podľahli rôznym závislostiam, sú nemocní a chudobní, stratili strechu nad hlavou a zmysel života. Lenže toto štát so svojimi úradmi, odtrhnutými od života a tabuľkovými úradníkmi, nedokáže. Potrebujeme prepojiť aj svet bohatých so svetom chudobných tak, aby sa dopĺňali. Nie je potrebné, aby špičkoví IT čkári chodili ošetrovať chorých, alebo právnici v tmavých oblekoch varili bezdomovcom polievku. Bohatí vyhadzujú veľa vecí, ktoré chudobní dokážu ďalej spracovať. V komunite Dobrý Pastier potrebujeme pomoc ITčkárov, právnikov, lekárov, ekonómov aj podnikateľov, vieme využiť potraviny, materiál a výrobky, ktoré sa vyhadzujú. Pomoc druhým ľuďov však nespočíva v tom, že im dávame peniaze a veci, ale seba a svoj čas. Keď budeme spolu zdieľať svoje talenty a dary, nájdeme vo svojej práci aj vyšší zmysel ako je zarábanie peňazí.

Chaotický svet sa otriasa. Väčšina ľudí na svete nechápe zmenu, ktorá prichádza. Tí, ktorí rozumejú transformačným zmenám vedia, že svet sa už nikdy nevráti tam, kde bol. Existujú iba dva scenáre z tohto chaosu:

  1. Nastáva prelom, systém nájde novú rovnováhu na vyššej úrovni komplexnosti, transformuje sa na vyššiu úroveň.
  2. Systém sa zrúti, nastáva kolaps a „všetko sa na prach obráti.“

Spoločenská transformácia je dialóg, synergia a spolupráca, kolaps je boj a deštrukcia. My neriadime tento svet, ale každý z nás ma na výber, na ktorú stranu sa pridá – či chce spolupracovať, alebo bojovať. Možeme si vybrať život alebo boj, ktorý môže byť náš posledný.

37