Bol som raz pri jednej diskusii, keď skupina politikov dostala správu od zúfalej ženy s dvoma deťmi. Pani bola v zlej situácií a hrozilo, že si siahne na život. Diskusia medzi politikmi bola zameraná na to, aby sa nič nestalo. Hovorili o tom, že sa treba poradiť s právnikmi a zaujať k situácii taký postoj, aby im novinári nemali čo vyčítať. Neriešil sa ani tak problém zúfalej ženy, ako to, aby sa oni, páni poslanci, nedostali do zbytočných problémov. S podobným alibizmom sa stretávame v podnikoch, na štátnych aj cirkevných úradoch. Postoj „len aby sa nič nestalo“ vedie k výsledku, že sa nič nestane. Ani dobré ani zlé. A alibisti sú spokojní. Kamarát vídaval v jednom moravskom meste chlapa – bezdomovca na lavičke, ktorý mal vždy vypité. Odviedol ho do Dobrého Pastiera, aby sa dal dokopy. Pán z miestnej organizácie mu to vyčítal. Vraj mu pravidelne nosievali bagetu a starali sa o neho. Nepomohli mu, ale urobili si z neho akéhosi maskota pre svoju „charitu.“ Keď ich kamarát prosil, aby si ho zobrali k sebe do poloprázdnej budovy kláštora, báli sa, aby sa niečo nestalo. Nestalo sa nič. Ten človek ďalej ležal na lavičke, až kým ho Lukáš nedoviezol k nám.

Niekedy volajú ľudia, aby si pán farár Maslák z Dobrého Pastiera prišiel pre človeka na ulice. Premýšľam prečo ho neprivezú oni. Väčšinou preto, že pôsobí odpudzujúco. Boja sa, aby sa im v aute niečo nestalo.

Mnohí svetoví politici sa v posledných dvadsiatich rokoch báli, aby sa nič nestalo. Po páde Jelcina nepomohli západné krajiny Rusku s budovaním demokracie, ale nadnárodné korporácie začali korumpovať a rabovať Rusko. Politici si medzitým pokojne podávali ruky s vrahom a agentom KGB, až kým im neprerástol cez hlavu. Dnes tento šialenec, obklopený zločincami a kriminálnikmi, vraždí ženy a deti na Ukrajine a tí, ktorí mu roky ustupovali sa boja, aby sa im nič nestalo. Aj počas vojny ukazuje Západ zbabelosť a strach z nedostatku. Nepomáha Ukrajine tak, ako by mal. Má obavu, aby sa mu nič nestalo a ustupuje šialencovi.

Niekedy sa ľudia boja aby sa nestalo nič zlé. A tak sa radšej nepustia do realizácie svojich plánov a snov. Škoda. Vraj pred smrťou ľudia neľutujú to zlé čo urobili, ale to dobré, čo neurobili a urobiť mohli. Často im v tom zabráni obava z toho, že to nedopadne dobre a oni si poškodia svoje meno. Lenže dôležitejšie je zachrániť človeka, vyriešiť problém, vytvoriť inováciu, ktorá pomôže svetu. Mnohí veľkí vynálezcovia a inovátori museli znášať vo svojom živote posmešky alebo nepochopenie. A keď sa im dielo podarilo, mnohí im závideli a znevažovali ich. Nie je dôležité ako to dopadne pre mňa, dôležité je ako to pomôže druhým. Nebojme sa neúspechu a posmechu. Nič sa nestane iba tým, ktorí nič nerobia.

39