Sú dve profesie v spoločnosti, ktorým chýba vzdelanie – podnikatelia a politici. Nemyslím tým, že by boli nevzdelaní, ale chýba im kvalifikačný profil a škola, kde by sa mohli naučiť to, čo vo svojej práci budú potrebovať. Podnikatelia sa často učia vo vlastnej firme a na vlastných chybách, čo je pomerne drahé vzdelávanie. Mnohí sa učia od druhých a zdieľajú s nimi svoje skúsenosti. takto to napríklad funguje v sieti kresťanských podnikateľov pod vedením Ľubka Klieštika. Pred rokmi sme s profesorom Milanom Zeleným a viacerými úspešnými podnikateľmi vytvorili koncept vzdelávania v našej Podnikateľskej univerzite. Absolventi Podnikateľskej univerzity neskôr vytvorili inovačnú sieť Inovato, v ktorej sa inovačné nápady menia na projekty a firmy. Zdá sa mi, že podnikatelia si postupne našli spôsob vzdelávania seba a svojich spolupracovníkov. Formáty sú rôzne – mentoring, tréning, koučing, master mind skupiny alebo siete na zdieľanie znalostí a zdrojov. Mnohí z nich pochopili, že neznalosť zákazníkov, trhov, obchodu, marketingu, procesov, organizácie a riadenia, leadershipu, motivácie a vedenia ľudí, komunikácie, strategického riadenia, systematického riešenia problémov, psychológie, priemyselného inžinierstva, nových technológií a trendov, inovácií, financií, projektového riadenia a ďalších disciplín im spôsobuje obrovské škody tým, že zbytočne plytvajú a nevyužívajú príležitosti.

Podnikateľ, ktorý nie je dostatočne pripravený na svoju prácu nemá výsledky a jeho firma skrachuje. Politik, ktorý nie je dostatočne pripravený na svoju prácu nemá výsledky a skrachujú ľudia, firmy a niekedy aj celá krajina. Politikov voliči väčšinou nehodnotia podľa výsledkov, ale podľa silných rečí a sľubov. A tak chodia hlavne na školenia mediálnej komunikácie. Učia sa veľa hovoriť a málo povedať, vyjadrovať sa tak, aby sa zapáčili cieľovej skupine voličov, manipulovať a klamať. Dôležité je, aby pritom pôsobili presvedčivo. Učia sa na svoje detinské statusy priťahovať voličov na sociálnych sieťach.

Čo by sa mali učiť politici? Myslím si, že podobné veci ako podnikatelia. Aj oni majú svojich zákazníkov a nezákazníkov, hodnotovú ponuku, inovácie, procesy, projekty, financie…

Voliči od nich očakávajú spravovanie a inovovanie krajiny. Mali by preto absolvovať odborné skúšky a testy u psychiatrov a psychológov. Koľko percent z uchádzačov by sa dostalo na kandidačné listiny? Myslím si, že menej ako 10%. Koľkí ľudia by nechali riadiť svoji firmu alebo spravovať svoj majetok ľuďom, ktorí riadili alebo riadia tento štát?

V minulosti som pomáhal niektorým známym, ktorí sa rozhodli vstúpiť do politiky. Mal som tak možnosť trochu nahliadnuť do zákulisia predvolebných kampaní. Bol som šokovaný z toho, že je to iba hra s číslami s cieľom získať čo najlepšie percentá. Nikto neriešil, že sľuby, ktoré sa dávajú v predvolebnej kampani bude treba aj realizovať – nie dvíhaním rúk v parlamente, ale s expertmi v transformačných projektoch. Všimol som si, že mnohí kandidáti sa naučili rozprávať pred médiami, ale nemajú ani potuchu o tom, ako sa plánuje a riadi projekt alebo moderuje workshop. Keď som im navrhoval odborné školenia, tak nemali čas. Keď boli v opozícií, tak boli zaneprázdnení kauzami a tlačovkami proti koalícií, keď sa dostali k moci, tak sa tvária, že riadia krajinu, ale mnohí z nich nedokážu riadiť ani sami seba.

Na Netflixe je americký film Don’t Look Up. Český preklad je k zemi hleď. Smutná komédia o tom, akí hlúpi a zlí ľudia majú v spoločnosti vplyv a ako sa v nej stráca slovo vedcov a skutočných odborníkov, ktorí rozumejú svojim profesiám.

Dajú sa politici donútiť, aby chodili do školy a nechali sa testovať? Podnikatelia sa učia preto, aby nezničili svoje firmy a neprišli o peniaze. Politici pracujú s cudzími peniazmi a dokážu nás za ne presvedčiť, že ich neúspešné projekty sú veľké víťazstva.

Dá sa s tým niečo robiť? Áno. Postupne likvidovať politikov, ktorí iba tárajú a nič nevedia. Obmedzovať im okruh vplyvu, preberať správu svojich regiónov do vlastných rúk, obsadzovať funkcie odborníkmi (áno, mnohí sa budú musieť obetovať, vstúpiť do tohto chlieva a vyčistiť ho). Mysleli sme si, že budúcnosť Slovenska závisí od toho, či bude porazený mafiánsky štát. Ukazuje sa, že Slovensko bude úspešne vtedy, keď odbornosť a slušnosť porazia hlupákov a darebákov. Mimochodom naivní a nepripravení politici nedokážu poraziť ani mafiu na svojich vlastných ministerstvách. Bude to ťažký boj. Mnohí to vzdajú a odídu do zahraničia. Iní sa znechutení stiahnu do ústrania. Napriek tomu to sa nesmieme vzdať. Zatiaľ je našim veľkým nepriateľom štát – stále mafiánsky, neodborne a nesystémovo riadený.

26