Bol raz jeden gazda. Pracoval na pozemku po svojom otcovi. Keď zabil prasa, všetko z neho spracoval. Mal hnoj, používal prírodné materiály, vedel si opravovať náradie a nevyhadzoval žiadne odpadky. Svet okolo neho sa vyvíjal a presvedčili ho, aby vstúpil do asociácie gazdov. Tak vstúpil a poradili mu tam, že môže získať dotácie. Obmedzil prácu na poli a začal písať projekty. Nevedel to a tak si začal platiť projektovú agentúru. Asociácia gazdov vstúpila do európskej asociácie gazdov. Sedeli tam ľudia, ktorí nikdy nepracovali na poli a vymýšľali rôzne predpisy na zlepšenie gazdovskej práce. Začali chodiť dotácie. Cez agentúru, ktorá bola skorumpovaná. A tak musel gazda zaplatiť úradníka. Prišla veterinárna kontrola. Našli lastovičku v maštali a nesprávnu sieťku na okne. Gazda dostal pokutu. Smutne spomína na veterinárov, ktorí chodili k jeho dedovi. Ošetrili zvieratá, poradili, pomohli a spolu si vypili štamperlík slivovice. Časy sa zmenili. Začali chodiť ďalšie kontroly. Časti zabitých zvierat musí odovzdávať do asanačného podniku. A platiť. Predpísali mu bitúnok. S nerezovou výbavou. Nepovolili mu ani udiareň s drevom, lebo nie je v cechu údenárov. A tak si gazda začal platiť aj bankárov, ktorí mu požičiavali peniaze. Vybral sa predávať svoje výrobky na miestne trhy. Dostal ďalšiu pokutu. A tak na dedinskom trhu predávali už iba gazdovia z Poľska. Gazda sa postupne mení na úradníka. Chodí k nemu kontrola za kontrolou. Kontrolujú krmivo, rodokmene, značky na ušiach, vodu vo vedrách, dodacie listy, faktúry, ekologické štandardy. Na prácu v maštali a na poli už nezostáva čas. Niekedy prídu zlé časy. Choroba zvierat, víchrica alebo mráz. Poisťovne, ktorým roky platil, sa vykrúcajú a nechcú zaplatiť. Vyrástla aj konkurencia. Ľudia, ktorí nikdy negazdovali, ale berú obrovské dotácie. Nemajú zvieratá, maštale ani polia. Majú známosti, ktoré im pridelia dotácie aj na betónovú plochu. Gazda úplatky nedáva. Rozhodol sa montovať kórejské autá a na jeho poli postavili nemecký obchod so španielskymi paradajkami, holandským mäsom a jablkami z Poľska. Rozprávka skončila.

Žiaľ, podobne, ako tento gazda skončia na Slovensku asi aj živnostníci a podnikatelia. Vláda pred Vianocami vyhnala občanov míňať svoje peniaze do susedných krajín a likviduje reštaurácie a malých podnikateľov a podporuje korporácie. Hlavne, že nám fungujú lyžiarske vleky, ale rodiny sa nemôžu cez Vianoce stretávať. Toto dokážu vymyslieť iba skutoční blázni. Vyberajú od gazdov peniaze na rozhadzovanie pre svoj marketing v lotériách a poukazoch (mal by som byť ticho, veď som vyhral 100 eúr a tristo dostanem za tri injekcie vakcíny).

Ale s nami je Pán. Dnes sme v kostole počuli aj tieto slová: Pán, je s tebou, neboj sa nijakého zla!  Bratia, ustavične sa radujte v Pánovi! Zástupy sa pýtali Jána: „Čo teda máme robiť?“ On im odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!“ Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: „Učiteľ, čo máme robiť?“ On im povedal: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“

Aj my v Dobrom Pastierovi sme tento rok gazdovali a tešíme sa na príchod Pána. Tu je jedna pieseň z nášho kostola. Potešte sa s nami z tichého adventného času.

A ešte jeden obrázok zimnej krajina od Mirka Sanigu zo včera

37