Nebudem voliť prezidenta. Ideme s Vladkom Maslákom a s ľuďmi z Dobrého pastiera do Svätej zeme. Budeme sa za vás, ktorí pôjdete voliť, modliť. Aby ste sa správne rozhodli. Ja by som dal hlas Františkovi Mikloškovi. Ak sa neprebojuje, potom dám  svoj hlas Zuzane Čaputovej. Je smiešne, keď sa za kresťanské a národné hodnoty skrývajú klamári a extrémisti. A je smutné, že im na to niektorí ľudia naletia. Nepoučili sme sa z histórie fašizmu a komunizmu? Keby sa dali dať antihlasy, pridelil by som ich týmto dvom „národným a kresťanským“ klamárom a pridal by som k nim aj falošného Bélu a usmievavého Maroša, čo má v nedeľu rád rezne. Už to, že sa spojil s Ficom, vystupuje v hlúpych video reklamách a MDŽ oslavách o niečom svedčí. Kým ten pán sedel niekde v Bruseli, nevedeli sme čo robí. Na pár týždňov príde robiť kampaň na Slovensko a vykľuje sa z neho smerák ako vyšitý. Nehanbí sa zneužiť na kampaň ani slovenských biskupov. Bolo by dobré oddeliť cirkvi od štátnych peňazí, aby sme sa nemuseli pred voľbami pozerať na podobné trápnosti.

Nepáčia sa mi výhrady voči „liberálnym“ postojom Zuzany Čaputovej. To sme stále nepochopili situáciu? Keď v rozprávke ohrozoval krajinu zlý drak, tak sa všetci spojili proti nemu, tak ako proti fašistom bojovali spolu katolíci, evanjelici, židia aj ateisti. My sa teraz nemôžeme deliť na nejaké názorové skupiny. Proti nám stojí skutočné zlo – strana SMER a jej sluhovia zo SNS a Mostu. Oni sú schopní všetkého. A ide im o všetko, mnohým z nich hlavne o beztrestnosť a voľný pohyb na slobode. Veľa ľudí si ani nevie predstaviť aký obludný systém okrádania štátu a občanov táto banda vytvorila. Je úplne jedno, či na nás pokrikuje vulgárny Fico, alebo sa sladko usmieva Pellerini. Možno, že by tam toho Šefčoviča potrebovali kvôli amnestiám a Ficovej ceste na Ústavný súd. Je to jedna mafia prepojená s oligarchami a pravdepodobne aj s organizovaným zločinom.

Tí, ktorých si zvolíme, sú našim obrazom. Musíme oslobodiť od zla. Na druhej strane si myslím, že táto krajina nezávisí od rôznych figúrok v politike (aj keď vedia narobiť veľké škody), ale od nás – našej proaktivity, schopnosti meniť veci k lepšiemu a opravovať svet. Volíme každý deň – medzi tým, či sa pridáme na stranu dobra alebo zla, či budeme nadávať a lamentovať, alebo zmeníme veci, ktoré môžeme zmeniť. Vyberáme si ľudí, s ktorými sa stretneme a budeme spolupracovať, volíme si smer (s malým s) a kroky našej životnej cesty. Učíme sa rozlišovať správne a nesprávne veci, voliť medzi príležitosťou a pokušením.

Niektorí sa snažia rozoznať Božiu vôľu a Jeho volanie k povolaniu. Myslím si, že to nie je presne definovaná cesta, ktorá sa nám v stave osvietenia objaví, ale skôr hľadanie, tiché a citlivé vnímanie signálov, ktoré dostávame, opravovanie chýb a omylov. Je to každodenná voľba, na kľukatej ceste plnej pádov, zlyhaní aj slepých uličiek. Emmanuel Mounier povedal: „Boh je dosť veľký, aby aj z našich omylov urobil povolanie.“

Pozvánka na seminár o vzdelávaní – Seminar KU maj

0