Som závislý na navigačnom systéme. Keby sa mi pokazil, tak by ma asi našli zmrznutého alebo vyhladovaného niekde na neznámom mieste. Je to pozoruhodné, ako sa spoliehame na tieto prístroje, aj keď vieme, že nie sú stopercentné. Ten môj v aute napríklad nepozná niektoré ulice a tunely. A to ľudia možno ani nevedia, že navigačné systémy riadi systém americkej armády GPS. Mal by som byť asi opatrnejší v kritizovaní ich vojenskej agresivity, lebo ma raz vypnú alebo zhodia z mosta. Máme však aj iné zdroje navigácie – našich partnerov, rodičov, majstrov, učiteľov, ľudí, ktorí a sú pre nás vzormi. Je dobré nechať si poradiť, inšpirovať sa, ale zodpovednosť za cestu, ktorou ideme je na nás.

V prírode je veľa navigačných systémov – zvieratá nájdu svoje skrýše na mnohých miestach v lese, vtáci prelietajú medzi kontinentmi s neuveriteľnou presnosťou. Ich dokonalé programy orientácie vo vzduchu, vo vode i na zemi sú však pevne naprogramované. Mirko Saniga popisuje napríklad Kulíka zlatého, ktorý letí zo svojho rodiska Aljašky na Havajské ostrovy 4 500 kilometrov bez medzipristátia a keby sa zo svojej trasy odchýlil iba o jeden stupeň, minul by svoj cieľ a nemal by energiu na návrat ani na pokračovanie cesty. Neodchýli sa a pristane presne. Žijeme v krásnej a dokonalej prírode.

Človek má, na rozdiel od zvierat, jeden dar aj pokušenie zároveň – dostal slobodu voľby. Program, ktorý má uložený vo svojom svedomí, môže rozvíjať ďalej – správnym aj nesprávnym smerom. A nesie aj zodpovednosť za svoje rozhodnutia a skutky. Na jednej strane teda máme vlastnosť Stvoriteľa – dokážeme tvoriť, prinášať a realizovať nové myšlienky, abstraktné modely, konštrukcie a neuveriteľné umelecké alebo technické diela.

Mám však trochu obavy, či nám naše úspechy v tvorení nestúpli príliš do hlavy, sme sebavedomí a stále viac sa hráme na bohov. Zabúdame na ten najdôležitejší navigačný systém, ktorý nám hovorí o tom, že nesmieme robiť druhým to, čo je zlé pre nás, že nesmieme ničiť prírodu a prostredie, v ktorom žijeme, že hlavným cieľom nášho snaženia nemôžu byť peniaze, že láska je dôležitejšia.

Správame sa niekedy hlúpo. Slepo veríme prístroju GPS, ale nepočúvame a vypíname hlas, ktorý k nám naliehavo hovorí v našom svedomí. Ignorujeme Navigátora na našej ceste, všimneme si ho občas, keď padneme alebo zablúdime a On nám pomôže. Niekedy poďakujeme, ale znovu sa rozbehneme sa a bežíme ďalej ako malé dieťa, bez pomoci matky a otca. Všetci vieme, že keď pracujeme menej, urobíme viac, že za lásku sme odmenení láskou, že modlitba a viera nás posilnia a negatívne emócie a strach oslabujú. Ale nesprávame sa podľa tohto navigačného systému. Odbočujeme do slepej ulice, blúdime a niekedy vyčerpaní bezradne stojíme na mieste a nevieme ako ďalej.

To prvé čo potrebujeme je pokoj, ktorý nás zbaví neustáleho rozptyľovania. Pokoj a ticho nám umožnia zachytiť jemné signály toho správneho navigačného systému, ktorý je v každom z nás. Tento signál môžeme zosilňovať modlitbou, rozjímaním, meditáciou alebo kontempláciou. Energiu, ktorú niekedy zbytočne míňame na pozorovanie a kritizovaniu druhých, by sme mali venovať sebapoznávaniu a vytvoreniu správneho rytmu vo svojom živote. Mnísi v kláštoroch pracujú menej ako mnohí manažéri, ale sú veľmi výkonní a pokojní. Ich rytmus je daný pravidelnými časmi modlitby, medzi ktorými prebieha práca. Každý vie, kedy je čas ďalšej modlitby a dovtedy musí ukončiť prácu, ktorej sa práve venuje. Vedie to ku koncentrácii sa na to, čo práve robíme a výsledkom je lepšia kvalita práce, ale aj vyššia výkonnosť. Keď robíme v danom čase jednu vec, ide nám to lepšie ako keď sa venujeme viacerým činnostiam súčasne, strácame koncentráciu a skutočné priority. Pravidelná modlitba, rozjímanie a stíšenie sa vedú aj k lepšiemu uvedomeniu si skutočných priorít a eliminácii zbytočností v našom živote, rozlišovaniu dobra a zla, citlivosti k signálom Božej navigácie.

Máme navigačný systém, ktorý nepotrebuje nové verzie ani silnejší signál. Iba citlivého príjemcu. Tento systém je zabudovaný v každom z nás, stačí sa trochu stíšiť, prekonať pýchu, že si zo všetkým poradíme sami a používať ho.

otec a vnuk

Môj otec a môj syn v osade U Koštúrov, tam, kde sú naše korene a dobrý signál od Najvyššieho