Američania dávajú ročne na zbrojenie 562 miliárd eúr. Je to viac ako Rusko, Čína, India, Južná Kórea a Japonsko dokopy. Tento svetový „mierotvorca“ rozdeľuje svojou vlastnou optikou svet na dobrých a zlých. „Dobrým“ zbrane predáva a na „zlých“ ich hádže. Mŕtvi „nepriatelia“ sú pre nich len čísla. Menej ako desatina zo svetovej sumy na zbrojenie sa vynakladá na riešenie hladu a chudoby. Zdokonaľujeme technológie zabíjania namiesto toho, aby využili ľudský pokrok pre dobro ľudí. Výkony počítačov a prenosu dát v internete sa zvyšujú exponenciálne tak, že pre ne musíme vymýšľať nové jednotky ich merania (exabyty, zettabyty), ale nevieme zaistiť ľuďom jedlo a vodu. Zadĺženie štátov sa počíta v biliónových sumách, ktoré si ani nevieme predstaviť, ale obyčajného človeka pripravia exekútori o strechu nad hlavou pre pár eúr.

Kedysi vraj pretekali americký a ruský prezident v behu. Americký vyhral a v ich novinách písali – náš prezident bol prvý a ruský posledný. Rusi informovali, že americký skončil predposledný a ruský vyhral striebornú medailu. Žijeme vo svete čísel, ktoré radi priemerujeme, ohýbame, zneužívame a nerozumieme im. Policajti v akadémii riešili úlohu 5 – 7 + 2 = 0. Jeden nerozumel a žiadal svojho šéfa, aby mu to vysvetlil. Ten mu úlohu demonštroval na praktickom príklade takto: „Predstav si, že ide autobus a v ňom sa vezie päť ľudí, siedmi vystúpia a dvaja musia nastúpiť, aby bol autobus prázdny. Pochopil si?“ Tak ako policajt, ani ja často nechápem rôzne čísla a úvahy, ktoré nám predkladajú ekonómovia alebo politici. Najhoršie je, že im často nerozumejú ani oni sami.

Na dvere nám klopú utečenci a všetci hovoria o ich počtoch a kvótach, ale nikto o tom, akí sú to ľudia a aké majú osudy. Denne v správach informujú o desiatkach alebo stovkách zbytočne zabitých ľudí a my túto informáciu berieme ako štatistiku – bez emócii a záujmu o riešenie skutočnej príčiny tejto tragédie. Každý deň sa v rozvinutých krajinách vyhodí takmer polovica potravín a svet, ktorý má dokonalé logistické systémy na rozvoz súčiastok do áut a lietajúce raketoplány, ich nevie dopraviť k miliarde ľudí, ktorí trpia hladom a desiatky miliónov z nich ročne zomierajú na nedostatok vody a potravín. Diktátori a šialenci zabíjajú tisíce ľudí a my sa na ich činy pozeráme ako na výsledky počítačovej hry. Táto virtualizácia sveta cez čísla bez citu je nebezpečná. Starostlivo sledujeme vyťaženie zdrojov a produkciu svetských chlebov, ale nestaráme sa o skutočný Chlieb života.

Chcel som si nedávno kúpiť v Zázrivej ovčí syr a predavačka sa smiala, že taký neexistuje. Vyzvala ma, aby som si spočítal počet oviec v Zázrivej, ich dojivosť a produkciu syra. Kravské mlieko pomôže. Podobne mi nedávno vysvetľoval vinár úrody hrozna a produkciu prívlastkových vín – s pomocou „kúzelných ampuliek.“

Našťastie sa ešte dajú zohnať ovčí syr aj dobré prírodné víno. Na našom stretnutí v Terchovej nám ich ponúkol jeden z účastníkov, náš kamarát a výborný človek – Jurko Salaj. Diskutovali sme o svete, do ktorého vstupujeme aj o tom, že sa budeme musieť pozerať na iné ukazovatele a čísla, ak chceme dať zmysel a budúcnosť našim firmám a životom. Prechádzky a diskusie s manažérmi a podnikateľmi v Malej Fatre ma obohatili. Aj o poznanie, že osobné stretnutia sú oveľa užitočnejšie ako komunikácia cez vysokorýchlostné siete a priateľské vzťahy sú dôležitejšie ako biznis. Mohol by som si vylepšiť osobné štatistiky, keby som spriemeroval posledné tri dni – vyše osemdesiat horizontálnych kilometrov a vyše 450 vertikálnych poschodí. Ďakujem vám za krásne chvíle v Terchovej priatelia – na túrach, e-bikoch aj pri spoločných diskusiách. Verím, že sa budeme stretávať na ďalších akciách, prepájať naše životy, podnikanie, skúsenosti, hodnoty a tešiť sa z krásy prírody a darov, ktoré dostávame.

Čísla. Chceme mať stále vyššiu produkciu a spotrebu, ale niekedy si nevšímame devastáciu okolia, v ktorom žijeme. Ľudské bytosti voláme „zdroje“ alebo „headcounts“ – ako dobytok. O zastreleného leva, celebritu, máme oveľa väčší záujem ako o mŕtveho bezdomovca. Anonymných a skrytých nezamestnaných štatisticky počítame v desiatkach percent, ale každý z nich má svoj vlastný život a príčiny, prečo nepracuje, nehľadá alebo nenachádza svoju cestu. Veľké čísla nezlepšia naše životy, ale každodenné drobné dobré skutky vytvoria aj pozitívne veľké čísla. Všímajme si viac blížneho vo svojom okolí, robme svoju prácu tak ako sa má. Nespoliehajme sa na nesprávne definované a merané čísla z rôznych auditov, prieskumov a ďalších nezmyslov, ktoré vymýšľajú často tí, čo nič poriadne nerobia. Nebuďme čísla a nikdy sa nepozerajme na ľudí a svet okolo nás ako na čísla. Odrazu uvidíme veľa krásy ale aj príležitostí na to, aby sme mohli byť užitoční pre tento svet. Prajem vám chladné noci a aspoň jeden upršaný deň priatelia.