Reklama je všade okolo nás – vyskakuje z novín, rádia, televízie, letákov, billboardov. Toľko rôznych tabúľ okolo ciest asi nie je nikde na svete ako na Slovensku. Máte pred sebou nádhernú prírodu a Ford vám práve tam chce oznámiť, že ma najlepší motor. No a plechové opachy od firmy Mattoni, tak to je niečo! Prečo si to nedajú páni majitelia k sebe do Ríma? Aj na internete to už začína byť dosť zlé – niekto na Vás zrazu začne z počítača vykrikovať nezmysly a vy máte problém ho vypnúť. V aute počúvam rádio, aj tam však občas kričí akási zachrípnutá žena alebo mimozemšťan a snažia sa nám predať elektro prístroje.

Jednou vecou je forma a druhou obsah, ktorý nám v reklame podsúvajú. Premýšľam nad slovom reklama a stále viac mi pripomína slovo klamať. Predpona “re-“ znamená opakovane. Takže preložme si to – re-klamári = tí, čo nás opakovane klamú, prenasledujú a znepríjemňujú nám život. V reklamných textoch, je toľko nezmyslov a klamstiev, že človek už ani neverí, ak niekto urobí náhodou pravdivú reklamu. Jeden ma presviedča, že s Lučinou zažívam spojenie s prírodou, druhý mi predstavuje nejakú veselú pastýřku od mistra řezníka a cestou do práce počúvam akéhosi hlásateľa, ktorý si láme jazyk v reklame “Gajs Gloubal Lodžistix.” Supermarket, ktorý neustále znižuje náklady a zdiera slovenských dodávateľov nás informuje o jeho láske k čerstvosti, k dobrému, k tradícii a ku Slovensku. Smiešne. Ja si dávam napríklad pozor na Johna Garfielda zo Spiškej Novej Vsi (topánky, ktoré sa ťažko reklamujú), Slovakia Trend Sobrance (náradie, ktoré sa občas zlomí), Želgass (top služby zo Žiliny) a zaujímavý je aj Tiger Print – tiež žilinská firma.

Re-klamári – z obľúbenej melódie urobia odrhovačku, slovám berú obsah, zo šmejdov robia superponuky, otravujú, manipulujú a klamú. Maskujú sa za rôzne súťaže, neodolateľné ponuky a poskytujú „neskutočné“ zľavy. Premýšľajme spolu. Kto nám môže dať veľkú zľavu? Iba ten, čo nadsadil cenu alebo blázon, ktorý krachuje a vypredáva sklady. Súhlasili by ste s tým, že začnete dostávať polovičnú mzdu za rovnakú prácu? Alebo o 30% menej? Prišiel by k vám nejaký agent „zľavomat“ a navrhol by vám obchod – budeš predávať svoju prácu, služby a produkty lacnejšie a časť z tvojej odmeny si zoberiem ja. Predávať kvalitné veci za cenu, ktorá nezodpovedá ich skutočnej hodnote je zlé. Ak naučíme zákazníkov, že víkend v hoteli pre dve osoby stojí 50% z reálnej hodnoty, ako im budeme raz vysvetľovať skutočnú cenu? Ak urobí kuchár kvalitné jedno za 5 euro a zľavomat ho predá za 3, ako raz presvedčíte zákazníka o reálnej hodnote tohto jedla? Masér bude poskytovať služby za nižšie ceny, pekár predávať rožky pod výrobné náklady a výrobca výrobky bez zisku? Viem si predstaviť výpredaj tovaru z potopenej lode, potraviny pred zárukou, bazár s použitým tovarom alebo nepodarky, ktoré sa vypredávajú za symbolické ceny. Ale predávať kvalitné služby a výrobky s veľkými zľavami považujem za zlý nápad. Deformujeme skutočné hodnoty vecí, možno, že krátkodobo potešíme pár šťastlivcov, ale z dlhodobého hľadiska sú poškodení všetci – zákazník, ktorý nepozná skutočnú hodnotu produktov a služieb, podnikateľ, ktorý sa musí vzdať časti svojej odmeny a napokon aj poskytovateľ zľavy, ktorý na produktoch a službách zvýrazňuje iba jeden parameter – cenu. Moja starká mi kedysi kupovala mačku vo vrecku – malé prekvapenie za pár korún v trafike vo Varíne. Myslím si, že je lepšie nakupovať vážne veci seriózne – poznať ich skutočnú hodnotu, zaplatiť za ne spravodlivú cenu, dať všetkým primeranú hodnotu – výrobcovi, predajcovi aj zákazníkovi. Každý výrobok a služba majú mnoho iných hodnôt ako iba nízka cena. Veru, nie sme takí bohatí, aby sme si kupovali lacné veci. A verím, že nie sme ani hlúpi, aby sme verili, že existujú neuveriteľné zľavy a pravdivé reklamy.