Slovensko a raj podnikateľov? Možno raz bude, zatiaľ je to skôr vtip alebo moje zbožné želanie, ako hovorieva môj otec. Nedávno sme diskutovali so známym podnikateľom z Prešova o tom ako neustále sadíme semienka (podnikateľské nápady) do suchej zeme. Chýba nám celá infraštruktúra – od praktickej prípravy podnikateľov v podnikateľských univerzitách, cez technickú, expertnú, finančnú podporu tak, aby z nápadu vznikol biznis model, našli sa anjelskí, rizikoví a ďalší investori, obchodný kanál atď. Zhodli sme sa na tom, že máme dve možnosti – buď si takýto systém vytvoriť a nečakať, že ho za nás urobia úradníci na ministerstvách, alebo využiť podobné systémy v zahraničí.

Keď sme sa začali pred pár rokmi intenzívnejšie stretávať v rámci našej Podnikateľskej univerzity bolo to oveľa horšie. Zdá sa, že aj politici si začínajú uvedomovať, že potrebujeme silných slovenských podnikateľov a nie podnikavcov a špekulantov, ktorí sa priživujú na štáte. A možno to hovoria iba preto, že sa blížia voľby a neurobia nič. Aj to je však veľká pomoc, ak politici neurobia nič, ak nebudú škodiť. A možno majú aj strach. Ak by všetci na Slovensku podnikali, politici by boli úplne zbytoční. Oni sú zbytoční aj teraz, ale majú v rukách určitý vplyv a moc. Tých pár rokov, čo sa stretávame v Podnikateľskej univerzite prinieslo desiatky zaujímavých prepojení, projektov a výsledkov. Možno by to mohlo ísť aj rýchlejšie, ale veci sa hýbu správnym smerom aj zdola.

Vzniká sieť konkrétnej spolupráce, výmeny skúseností a znalostí, ale aj silných ľudských vzťahov. Premýšľam často nad tým, prečo sme na Slovensku pomerne neúspešní v podnikaní (dajme teraz infraštruktúru a politiku bokom) a vychádzajú mi hlavne tieto príčiny:

  1. Niekedy si naivne myslíme, že základom podnikania je dobrý nápad. Celý svet je však plný dobrých nápadov. Podnikateľ je práve ten, čo dokáže nápad premeniť na biznis. Tu vidím slabé miesta – nevieme sa prepájať a spolupracovať, nedôverujeme si, sme netrpezliví a chceme všetko hneď. Ja sám mám viaceré skúsenosti s tým, že “dobrý nápad” sa ladil aj niekoľko rokov, kým začal prinášať očakávané výsledky.
  2. Chýba nám podnikateľská kultúra – proaktivita, úcta k zákazníkovi, niekedy aj poctivosť, vytrvalosť a schopnosť prekonávať prekážky, uspokojíme sa s priemernosťou, premýšľame lokálne, ale náš trh je, pre väčšinu podnikateľských modelov, príliš malý.
  3. Namiesto filozofovania, prečo niečo nejde, to treba radšej urobiť. Hovorievam často mladým podnikateľom, že dôležité je začať a vydržať. Môj prastarý otec Martin podnikal – najskôr išiel do Ameriky a potom kúpil pole. Jeho syn, môj starý otec Ondrej, podnikal tiež. Ich hlavným motívom bolo prežiť. Aj môj otec podnikal a to začal až skoro v dôchodkovom veku. Predtým to nešlo. Ja som ako mladý profesor premýšľal, či presedím zvyšok života v profesorskom kabinete a rozhodnutie bolo jasné – podnikať. Môj syn začal podnikať a otvoril si práve Living Restaurant v Žiline. Robili na tom posledné mesiace chlapci od rána do večera, nad nimi má vychýrenú reštauráciu Top Restaurant majster Peter Ďurčo. Choďte sa poradiť ku Petrovi, hovorím im. Boli. Vraj im povedal, že je lepšie namiesto banky, požičať si na začiatok peniaze od nejakého blázna. Tak prišli za mnou. Držím im palce a babička sa vraj za nich modlí. Neboj sa, hovorím jej, ak sú podnikatelia, raz budú určite úspešní. Ak to vzdajú alebo budú chcieť rýchlo zbohatnúť, je to ich vina a smola pre toho blázna, čo im požičal.