Keď prechádzam cez rôzne krajiny, som vždy úžasnutý rôznorodosťou ovocia, zeleniny, lokálnych jedál, chutí, vôní, jazykov, rôznych zvukov, kultúr a zvykov. Fascinuje ma pestrosť prírody a mám rád rôzne spôsoby myslenia a riešenia problémov. Svet je postavený na rôznorodosti a vždy, keď sa objavil niekto, kto sa snažil vytvoriť monokultúru a potlačiť rôznorodosť, nedopadlo to dobre. Nečítam knihy o „najlepších praktikách, tajomstvách šťastia a cestách k úspechu.“ Na školách sa učia z globálnych učebníc prípadové štúdie na riešenie toho, čo už bolo. Doktorandi musia citovať svojich učiteľov a autority. Sú spoločenské a politické témy, na ktoré sú presne dané odpovede a ten, kto by mal iný názor, dostane často nepeknú nálepku. Ignorujeme niekedy názory slabších alebo mladších, názory, ktorým nerozumieme alebo ich odmietame, uzatvárame sa pred nimi, nechceme ich počuť a ich hlásateľov stretnúť. Na škodu seba aj celej spoločnosti.

Vrátil som sa nedávno z Indonézie, kde spolu žijú rôzne náboženstvá a na vyše 17 tisíc ostrovoch sa používajú stovky jazykov a tisícky dialektov. Môj učiteľ a priateľ, profesor Milan Zelený prešiel celý svet a hovorí: “Nedovoľte, aby narastajúci hluk a šum okolitých názorov prehlušil váš vlastný, vnútorný hlas. Hľadajte v sebe odvahu počúvať svoje srdce a intuíciu. V nich poznáte, v dlhom predstihu pred rozumom a výpočtom, nielen čo ste, ale čím sa skutočne, ale skutočne, chcete stať. Neprestávajte hľadať svoju vlastnú cestu. Len takéto hľadanie pomáha vytvárať, usporiadať a organizovať nový svet. Len tak sa jedinec môže učiť od tisícok hľadačov, a nie, ako to doposiaľ často bolo, aby sa tisíce učili od jedinca a jeho “jedinej možnej cesty“. Každá vlastná cesta náš svet obohacuje a každá cesta už existujúca, prevzatá a skopírovaná, náš svet ochudobňuje. Hľadanie je tvorba, ale kopírovanie vedie k pasivite, lenivosti a chudobe.”

Inovácie a pokrok nevznikajú na stoloch byrokratov rozdeľujúcich peniaze, ktoré sami nezarobili, ani na prednáškach univerzitných profesorov, ktorí o inováciách píšu knihy, ani v prezentáciách a správach konzultantov, ktorí často radia druhým to, čo sami nikdy nerobili. Ingenium mala saepe movent – ťažkosti prebúdzajú v tebe génia, povedal Ovídius a presne definoval to, kde pokrok vzniká. Pokrok prinášajú často nedoštudovaní technici a podnikatelia, ktorí nepotrebujú analyzovať a skúmať budúcnosť ale snažia sa pochopiť nestále veci okolo seba a reagovať na ne. Jedni sa chcú poistiť proti zmenám a neistote, druhí zo zmien a neistoty čerpajú, učia a rozvíjajú sa.

Rôznorodosť dokáže riešiť nové problémy a posúvať svet dopredu, monokultúra a diktatúra úradníkov a korporácii nás ničí. Rád cestujem a nehľadám v cudzích krajinách Coca Colu, Heineken, Nestlé, globálne hotely a supermarkety. Hľadám rôznorodosť, lokálne jedlá a kultúry, hľadám niečo odlišné, nie štandardizované a globalizované. Keby v minulosti mali psychiatri a farmaceutické firmy takú silu ako dnes, napchali by možno ľudí ako Van Gogh, Baudelaire, Modigliani, Mozart, Balzac, Tolstoj, Dickens, Rachmaninov, či Zola, psychofarmakami, štandardizovali by ich emócie a správanie a my by sme boli ochudobnení o ich diela. Nassim Taleb v knihe Antifragile píše: Väčšina nášho štruktúrovaného sveta nám ubližuje politikou v štýle riadenia zhora nadol a výmyslami…Toto je tragédiou modernosti: tak ako je to aj s príliš ochraňujúcimi neurotickými rodičmi, tí, ktorí sa snažia pomôcť, nám často ubližujú najviac. A takmer všetko riadené zhora nadol skrehčuje a blokuje antikrehkosť a rast, všetko riadené zdola nahor naopak prospieva pod vplyvom správnej dávky stresu a zmätku. Proces objavovania (alebo inovácii a technického pokroku) sám o sebe závisí na antikrehkom experimentálnom skúšaní, na agresívnom riskovaní viac ako na formálnom vzdelaní. Teším sa na utorok a stredu, keď budeme diskutovať o hľadaní vlastnej cesty.

Rôznorodosť je krásna. V každom z nás je pečať Stvoriteľa, ktorá je vždy iná, ale vždy ozdobená rozumom, svedomím a zodpovednosťou. Tak ako o tom hovorí Petr Piťha – https://www.youtube.com/watch?v=5GclvuFN0g8

foto: Mirko Saniga