Hľadáme pracovníka do našej spoločnosti. Podmienky – minimálny vek 50 rokov, rozvážnosť a poctivý prístup k práci. Viete si predstaviť takýto inzerát? Mnohé firmy ľudí po päťdesiatke neberú. Nepovedia to verejne, ale je to tak. Vznikla zaujímavá skupina ľudí bez práce – hovorí sa, že sú v najlepších rokoch, majú dostatok skúsenosti aj síl, do dôchodku ďaleko, ale nikto ich nechce. Mnohí z nich urobili vo svojom živote veľa užitočnej práce, vychovali deti, chceli by pracovať, ale majú smolu. Sú zaradení v skupine 50+. Možno sú v niektorých činnostiach pomalší ako 25 roční, možno nepoznajú najnovšie technológie, ale majú veľa iných výhod. Mnohí z nich neodídu od nedorobenej práce, v noci neflámujú a prídu do práce aj skoro ráno, už sa nemusia sa starať o malé deti, sú obetaví, majú životnú múdrosť a pokoj, chodili do poriadnej školy a dostali dobrú výchovu.

Jeden pán 50+ posielal do firiem svoje životopisy a nikto sa mu neozval. Rozhodol sa zo životopisu vymazať svoj vek a ozvali sa mu ihneď – s otázkou koľko má rokov. Keď odpovedal, povedali mu, že sa ešte možno ozvú. Neozvali sa. Viem, že päťdesiatnik nedokáže behať po ihrisku ako mladík a možno bude mať aj problém montovať na páse v rýchlom takte, programovať počítače v najnovšom kóde, alebo obsluhovať uponáhľaných ľudí pri pokladni.

Poznám veľa ľudí v mojom veku a na rozdiel odo mňa sú rozvážni, pokojní, spoľahliví, múdri a pracovití. Ich vek je skôr výhodou ako nevýhodu, podobne ako u dobrého vína. Niekedy im chýba sebadôvera, možno nevedia tak dobre cudzie jazyky ako mladí, majú občas trochu strach z novej techniky a zmien, v niečom sú pomalší. No a čo?

Moje deti mi niekedy hovoria, že hrám florbal alebo futbal s rozumom. V mojom veku budú hrať s rozumom aj oni. Keď vám ubudnú fyzické sily, musíte hrať s rozumom. Sir Stanley Matthews hral výborne futbal aj vo svojich 50 rokoch a Jaromír Jágr sa narodil približne tak ako ja (on 15.2. a ja 16.2.) aj keď on o 11 rokov neskôr. Ale hrá aj v 44 rokoch stále dobre, rovnako ako ja 🙂

Otázka je, čo dnes potrebujeme v podnikoch. Určite sa zhodneme v tom, že je to pružnosť, rýchlosť, schopnosť učiť sa nové veci. Firmy však potrebujú aj morálny základ a charakter. Produktivita neznamená robiť veľa vecí, ale predovšetkým robiť správne veci. Nie je dôležité iba ako rýchlo bežíme, ale po akej ceste, akým smerom. Kompas je dôležitejší ako hodiny.

Abrahám sa však dožil 175 rokov. V Evanjeliu podľa Jána vyčíta Ježiš Židom, že sa vyhlasujú za synov Abraháma, ale neriadia sa jeho príkladom a oni mu povedali: Ešte nemáš päťdesiat rokov a videl si Abraháma? (Jan 8;57). Možno preto sa človeku, ktorý má päťdesiat rokov, hovorí sa, že má abrahámoviny alebo uvidel Abraháma.

Spomínam si na oslavu päťdesiatin môjho otca. Rozvážal som vtedy autom hostí v jeho veku a všetci sa mi zdali veľmi starí. Dnes je v tomto veku moja žena a pripadá mi mladá, rovnako ako si pripadám aj ja, aj keď už musím šetriť sily a robiť väčšinu vecí s rozumom.

Nemyslím si, že sú ľudia po päťdesiatke odpísaní. A zjavne si to nemyslia ani štátni úradníci, ktorí neustále posúvajú termín ich odchodu do dôchodku. Akurát, že mnohí majú problém nájsť si zamestnanie. Držím vám všetkým palce, mladí ľudia, narodení v šesťdesiatych rokoch. Nevešajte hlavu a nebojte sa prekážok – ešte dokážeme veľa a bude o nás počuť. Tak do toho! Hodiny prenechajme mladým, nech behajú ako zajace po poli. My máme v rukách kompas a kráčame životom rozvážne a pomaly. My sa už nemusíme naháňať, my hráme s rozumom.