Poznáte to, keď človek zje príliš veľa jedla alebo vypije viac alkoholu ako je vhodné? Dostavia sa nepríjemné pocity, niekedy bolesti, pálenie záhy alebo výčitky svedomia. Ak na tieto signály človek nedbá a prekračuje mieru pravidelne, dostavia sa oveľa vážnejšie choroby a problémy. Mám priateľa, ktorý dokáže vypiť dve fľaše vodky za deň a mnohí na ňom ani nevidia známky opitosti. Okrem schopnosti zniesť veľa alkoholu, je to aj veľmi dobrý a talentovaný človek. „Máš dary od Boha nie na to, aby si prekonával rekordy v pití vodky, ale aby si tvoril a obohacoval tento svet,“ hovorím mu. Sám nakoniec prišiel na to, že prekročil mieru, skončil v ťažkom stave v nemocnici a už nepije a tvorí.

V jedle a pití sú signály pomerne jednoznačné, my však prekračujeme mieru aj v iných oblastiach. Chceme naprávať tento svet a niekedy nás to strhne tak, že všade vidíme iba zlé veci, hľadáme chyby na druhých, hodnotíme a kritizujeme ich namiesto toho, aby sme im pomohli rozvíjať to dobré, čo je v nich. Niečo v živote získame a chceme ešte viac, niečo sa nám podarí a myslíme si, že to tak bude naveky, dosiahneme peniaze, úspech a slávu a chceme stále viac a viac. Mnoho rozprávame a mali by sme viac počúvať. Veľa si o sebe namýšľame, pridávame si projekty, úlohy a ciele. Myslíme si, že zvládneme všetko na svete. Chodím do firiem, kde majú obrovské plány a množstvo projektov, ale nič nedoťahujú do konca. „Zastavte sa, spomaľte, vyberte priority, sústreďte sa na detaily a doťahovanie vecí do konca,“ hovorím im niekedy. Menej je viac.

Moja dcéra Lucka prišla k doktorovi Janovi Hnízdilovi s roztrhnutou šľachou a on jej kládol otázky o živote. Ona si chcela vyliečiť nohu na majstrovstvá sveta a on chcel pochopiť prekročenie miery, ktoré viedlo k úrazu. Doktor Hnízdil by vedel rozprávať o chorých deťoch, ktoré nútia vlastní rodičia prekračovať mieru. Mieru často prekračujeme aj s dobrým úmyslom – chceme pomáhať druhým a pritom im „páchaním dobra“, často škodíme. Aj nezdravý perfekcionizmus môže byť na škodu – nedokážeme dokončiť veci, sme frustrovaní z detailov, ktoré nikto nevidí, kladieme na naše okolie prehnané nároky.

Mám priateľa, ktorý je veľmi úspešný podnikateľ a vybudoval veľkú nadnárodnú firmu, ktorá úspešne rastie. Dostáva každý rok veľké dividendy, ktoré „musí“ investovať ďalej. A tak v jeho impériu pribúdajú reštaurácie, hotely, strojárske, farmaceutické alebo počítačové firmy. Je to talentovaný a tvrdo pracujúci človek, ale zarobené peniaze ho nútia rozbiehať ďalšie a ďalšie biznisy, často v oblastiach, ktorým už ani nerozumie. Kde je správna miera? Úspešný podnikateľ si z nadbytočných peňazí kúpi luxusnú reštauráciu, zamestná špičkového kuchára a nakoniec mu chodí do kuchyne radiť ako má variť, podobne ako cisár Jozef II, ktorý vysvetľuje Mozartovi, že má v skladbe príliš veľa nôt.

Zdá sa mi, že všetko zlé na svete pramení z nedostatku správnej miery. Šikovný a pracovitý človek sa vyšplhá do funkcie, na ktorú nemá. Bohatý človek chce ešte viac ako potrebuje, úspešný muž sa vzďaľuje od darov, ktoré má, za zbytočnosťami, ktoré nepotrebuje. Každý z nás občas podľahne tomu, že chce mať viac peňazí, vecí, obdivu, moci a slávy, ako je prospešné. Udeľujeme si vyznamenania, súťažíme, kto viac vydrží, vystatujeme sa akí sme úžasní. Svätý Benedikt hovorí o tom, že človek má každý deň objavovať mieru, ktorú mu pridelil Boh a snažiť sa žiť v harmónii sám so sebou a ostatným tvorstvom a dodáva: „Dajte si pozor, aby vaše srdcia neboli zaťažené nestriedmosťou.“ (RB, 39, 6-9).

Náuka o správnej miere (De Mensura) sa teda snaží správne merať to, čo človeku prospieva, hľadať spravodlivosť a uvádzať veci do poriadku. V Benediktovej reholi slovo miera, spolu so slovami disciplína a poriadok, definujú to, čo človeku prospieva. Hľadanie miery nie je lenivosť ani nedostatok odvahy, či tvorivosti. Je to hľadanie a uvedomovanie si toho, čo nám prospieva a čo nám robí zle, kde tvoríme úžitok a kde už škodíme, kde sa približujeme k Bohu a kde sa od neho vzďaľujeme.

0