O múdrosti a hlúposti

Rozhovor s Ondřichom Kovářom, s ktorým robíme spoločný seminár na tému rozhodovanie v neistej dobe.

Napísal si dve knihy – Rozhodovanie a Architektúra života. Našiel som v nich veľa múdrosti a myslím si, že by mali byť povinným čítaním v školách, podnikoch aj v politike. Nedávno som bol na tvojej prednáške, kde si vysvetľoval fungovanie ľudského mozgu a rozdiel medzi múdrosťou a hlúposťou. Môžeš to, prosím, zopakovať?

Nie je možné, aby sme všetci boli múdri vo všetkých oblastiach života. Priznať si však, že v istej oblasti nie som kompetentný a nebudem sa k istým témam vyjadrovať, dokáže len málokto. Väčšina ľudí sa vyjadruje ku všetkému. Mnoho hlúpych ľudí však svojimi rozhodnutiami ovplyvňuje naše životy a tak je pre nás veľmi dôležité ich identifikovať a prípadne eliminovať. Hlúposť je nebezpečná, aj keď je často spoločnosťou neuvedomená a tolerovaná. Hlúposť má na svedomí mnoho zla, genocídy, vojny,  rodinné rozvraty, zlú atmosféru v spoločnosti, ekonomicky úpadok. Popis hlúposti nám dáva šancu ju rozpoznať a následne premôcť. Aj keď hlúposť je takmer nezničiteľná a vyskytuje sa všade, nemala by ovplyvňovať spôsoby riešenia všeľudských a globálnych problémov. Tu musia platiť prísne pravidlá múdrosti.

Samotný proces rozpoznania hlúposti ide cez jej opozitum – múdrosť.Múdrosť v určitej oblasti  môžeme popísať nasledovným spôsobom:

Múdrosť  = 2D informácie + 5D informácie + prístup

2D – informácie sú získané z „druhej ruky“, také ktoré nám niekto povedal, také ktoré sme sami neprežili. Sem patrí vzdelanie a kurzy  v danej oblasti, audio a video správy, sociálne siete a iné zdieľané informácie. Väčšinou ich spracovávame dvoma zmyslami – sluchom a zrakom.

5D – informácie – skúsenosti sú zažité priamo a vnímané všetkými piatimi zmyslami. Tieto 5D informácie majú aj tú schopnosť , že sme  videli aj súvislosti deja priamo a osobne. To znamená , že  nikto nám súvislosti neinterpretoval zo svojho pohľadu. Skúsenosť podporuje chápanie súvislostí, v podvedomí sú uložené informácie v kontexte tak, ako ich v priebehu deja vedomie a aj podvedomie zaznamenalo. Vieme, čo sme robili my, čo robili iní, ako udalosti postupovali v časovom slede, aké emócie to sprevádzali a aké poučenie sme si odniesli. Toto je primárna  a najdôležitejšia základňa pre naše budúce rozhodovania.

Prístup vo všeobecnosti sú naše schémy správania sa, ktoré sme si osvojili v mladosti. Prístup je to čo nám hovorí ako využijeme 2D a 5D informácie, ktorým smerom budeme postupovať , aké hodnoty budeme ctiť a aké prostriedky a nástroje použijeme na dosiahnutie cieľa. Patrí sem naša logika vedomia a podvedomie, charakter a morálne hodnoty, a osobnostné zručnosti ako talent, schopnosti, všetko to, čo je psychológmi hodnotené systémom HEXACO. (viac v knihe)

Múdry prístup odborníka sa prejavuje kvalitným systémom. Ak systém v danej oblasti chýba  – múdrosť lídra je povážlivá.

Hlúposť v určitej oblasti môžeme popísať nasledovne:

Hlúposť  = chýbajúce 2D informácie + chýbajúce 5D informácie/skúsenosti + chaotický prístup

V tomto smere je najhoršia iniciatívna hlúposť. Výsledkom hlúposti je väčšinou katastrofa. Ak niekde narastá chaos a nespokojnosť ľudí, hľadajme za tým vždy hlúposť lídra. Čím viac sa prehlbuje deficit informácií a skúseností, tým viac sa množí hlúposť jednotlivca v danej oblasti a nutne narastajú problémy. Hlupák rozbíja všetko systémové, vie zničiť nielen okolie ale aj seba a neuvedomuje si to, nevidí vzťah medzi svojím konaním a dôsledkami.

Spomínaš 2D a 5D informácie. Kedysi mali ľudia viac 5D informácií, dnes dostávame obrovské množstvo 2D informácií a náš mozog sa s tým nevie vysporiadať. Mnohé veci okolo nás sa veľmi rýchlo menia a to, čo sme sa naučili v minulosti, nám dnes už nemusí pri správnom rozhodovaní pomáhať. Ako sa máme vysporiadať s exponenciálnymi zmenami a množstvom informácií a poznatkov, ktoré na nás denne útočia?

Riešenie je z môjho pohľadu jednoduché, lebo poznám mechanizmus spracovania informácií v našom mozgu a hlavne mám k dispozícií masívny triedič informácií – svoju životnú filozofiu. To znamená, že poznám svoje priority, skutočné  hodnoty a smer ktorým kráčam. Takto viem sústrediť pozornosť len na to, čo je skutočne pre mňa dôležité a ostatné filtrujem. Brak, akokoľvek emocionálne pikantný, zasadne odmietam. Kto pozná čo robia brakové informácie s mozgom mi dá za pravdu. (Pozrite si niektoré články od neuropsychlóga Joberta Krause).

Dá sa vôbec v dnešnej rýchlej a chaotickej dobe urobiť správne rozhodnutie? Poznám ľudí, ktorí neurobia radšej žiadne rozhodnutie, lebo nie sú si istí, či je „optimálne.“ Neurobiť rozhodnutie však môže byť niekedy horšie, ako urobiť rozhodnutie, ktoré nie je úplne najlepšie. Ako sa teda rozhodovať, keď sme pod časovým tlakom a máme pred sebou množstvo meniacich sa premenných a okrajových podmienok?

Múdry človek v danej oblasti sa nebojí rozhodovať, lebo je si vedomý svojich 2D a 5D informácií  a má i určitý systémový prístup pri rozhodnutiach. 

Obava z rozhodnutia je znakom, že naša múdrosť nie je na úrovni a tým  nám nedáva istotu pevnej pôdy pod nohami. Náprava je jedine cez štúdium a zažitie skúseností, tak aby sme zvýšili svoju múdrosť. Isté riešenie je aj cez prizvanie odborníka s vysokou mierou múdrosti v danej oblasti. Skúsený odborník by však mal mať len poradenskú úlohu. Rozhodnutie by malo byť na nás, lebo my budeme znášať následky. To, či radšej neurobíme rozhodnutie, alebo pod tlakom urobíme rýchle a možno nesprávne, nie je otázka spôsobu rozhodovania sa, ale nášho emocionálneho stavu. Strach z dôsledkov zlého rozhodnutia nám bráni urobiť rozhodnutie. Radšej vyčkávame a čakáme na niečo čo nám problém vyrieši.

Akční ľudia (to je ich prístup) radšej urobia rozhodnutie aj keď sú si vedomí, že asi nebude najlepšie, lebo pre nich je stagnácia riešenia neprijateľná. Ich zásada je hop alebo trop, hlavne sa hýbať z miesta.

Ak sa dostaneme pod tlak, že musíme prijať dôležité rozhodnutie, aj napriek meniacim sa podmienkam, potom naše rozhodovanie je ako lov na jeleňa:

1. Vyhľadáme všetko v našom okolí čo súvisí z témou. (Hľadáme stopy a   všetko čo súvisí s pohybom jeleňa.)

2. Požiadame odborníka v danej oblasti o spoluprácu priamo  na mieste procesu. (Požiadame horára o informácie kde sa jeleň zdržuje a zoberieme ho so sebou na lov.)

3. Pri rozhodovaní sa odosobníme od emócií, pocitov a viny zo zlého rozhodnutia. Požiadame poradcu o dáta a vývojové markery. (Meniace podmienky vyhodnocuje horár , spoľahnime sa na jeho múdrosť. Múdrosť horára je to, čo predvída meniace podmienky.)

4. Naše rozhodnutie konzultujme s okolím, ktorého sa vplyv bude týkať.

 (Horár nám najlepšie odsúhlasí možnosť výstrelu. Či trafíme, závisí od našej predchádzajúcej skúsenosti a výcviku so zbraňou.)

5. Pred realizáciou rozhodnutia sa na vec vyspíme , tak aby sme zapojili do rozhodovania aj štruktúry podvedomia. (Pred samotným výstrelom sa sústredíme a zatajíme dych. Potom vystrelíme.)

Takéto rozhodnutie je v danom čase to najlepšie, aké ste mohli prijať. Lebo ste urobili všetko čo ste mohli, aby ste eliminovali nevedomosť.

Proces je jednoduchý avšak moje know how je v tom ako to všetko urobiť v danej situácií.

Prečo sa do vysokých pozícii dostávajú hlúpi ľudia a robia hlúpe rozhodnutia?

Lebo výberové kritéria na vysoké posty sú hlúpe. Inými slovami, tí čo vyberajú kandidátov na posty napr. vo voľbách, nepoznajú rovnicu múdrosti. Kritériá, napríklad na politikov pri voľbách, sú voličmi úplne ináč postavené, ako by bolo vhodné. napr.

1. Voliči oceňujú nebojácnosť a konfrontačnosť.

2. Voliči oceňujú sympatie vzhľadu.

3. Voliči oceňujú program strany a svojimi sympatiami zahŕňajú jej členov.

4. Voliči pozerajú na kandidátov podvedomím – ako na nich pôsobil.

5. Voliči sa stotožňujú s rétorikou a pátosom kandidáta.

6. Voliči veria charizme a sľubom  kandidáta bez ohľadu na jeho možnosti.

Otázka je, ktorá z týchto zručností je dôležitá pri riadení štátu?

Nemali by tam byť manažérske zručnosti, znalosti komunikácie, morálne kvality, múdrosť v oblasti pôsobenia, vizionárstvo, pracovitosť?

Prax je taká, že volený kandidát, vybraný stranou, je voličovi často úplne neznámy po stránke svojej kompetentnosti zastávať funkciu. Mnohé mená sú pre voličov len čísla na straníckej kandidátke. A tak je hlas dávaný strane a strana garantuje voličovi sľuby uvedené v programe.

Rozhodnutia v politickom  živote potom nerobia už zvolení kandidáti, ale  strana. Strana už ale nemôže vo všetkom radiť každému svojmu členovi na vysokom poste. Tam je každý sám so svojou múdrosťou, ale aj hlúposťou. Len výsledky ukážu jeho schopnosti.

Úradníci a volení kandidáti by mali najprv prejsť psychotestami a odbornými testami a až potom, na základe ich výsledkov, by sa mali uchádzať o priazeň voličov. Obdobne ako je tomu pri výbere vrcholových manažérov v nadnárodných firmách.

Podľa Barucha Spinosu je demokracia najhoršia vláda. Ja k tomu dodávam, že je tomu preto tak, lebo okrem iného nikto neskúma múdrosť – kompetenciu politikov. Volič na to nemá dosah, lebo nikto nestanovil kritéria na skúmanie múdrosti ľudí, ktorí vedú štát a s ním celé hospodárstvo a ekonomiku do budúcnosti. Morálne kritéria, talent a vysoká logika v prístupe by mali byť prvotným predpokladom politikov. Lebo znalosti a aj skúsenosti  sa dajú doplniť, ale nevhodný prístup sa zmeniť nedá. História nám ukazuje koľko politikov práve prístup mali nezlučiteľný s proľudsky orientovanou politikou.

Slovensko má šancu teraz začať konečne skúmať aj tieto kritéria a pozdvihnúť svoju úroveň.

Aký je rozdiel medzi dobrým, správnym a múdrym rozhodnutím?

1. Rozhodnutie bolo dobré, ak bolo  odsúhlasené vedomou a podvedomou zložkou našej mysle. 

2. Rozhodnutie bolo správne, keď je na konci realizácie získaná ako výsledok dobrá emócia. 

3. Rozhodnutie bolo správne a múdre, ak vychádzalo z  filozofie „prežime/užime“ pre čo najväčší počet  jedincov. 

V poslednej dobe dosť diskutujeme na rôznych fórach o tom, ako zmeniť školstvo. Keby si mohol, čo by si zmenil v systéme, obsahu a forme vzdelávania na Slovensku?

Necítim sa kompetentným v tejto oblasti, moja múdrosť v tejto oblasti  je na nízkej úrovni. Jediné čo vidím je, že je potrebné vrátiť učiteľom rešpekt nielen od žiakov, ale najmä od rodičov , ktorý tu bol pred revolúciou. Na to nie sú potrebné žiadne extra výdavky štátu. Taktiež by som vytvoril komunikačnú líniu Ministerstvo – škola – rodič , kde by sa najmä rodičia mali možnosť dozvedieť oficiálne informácie vo všetkých  oblastiach majúcich vplyv na zdravý vývoj ich detí. Tých tém je veľa, od psychológie dieťaťa až po význam telesnej výchovy a stravovania školáka. Myslím si, že je potrebné dávať odborné rady rodičom, lebo mnohí svoje deti nezvládajú, alebo sú nimi manipulovaní, prípadne trpia prílišnou ochrannou opičou láskou.

Takto adresne koncipované odborné poradenstvo by taktiež vyradilo rôzne hoaxy spojené s výchovou detí.

Oldo, pomáhaš vrcholovým manažérom porozumieť súčasnosti, nahliadnuť do budúcnosti a urobiť správne kroky. Ako to prebieha?

V nedávnej minulosti som robil školenia riaditeľov a TOP manažérov v bankovom sektore. Ich záujem bol okrem rozhodovania najmä na predikciu budúcnosti na základe markerov a informačnej mapy.

Súčasťou bol aj mechanizmus kolektívneho rozhodovania a všetko čo k tomu patrí – emocionálne a racionálne rozhodovanie manažéra a detto podriadeného, informačné zdroje a ich korekcie, bublinkový graf a pod. Bola požiadavka aplikácie prednášky na konkrétnu  situáciu.

Moja pozícia je : vzdelať a pozdvihnúť všetkých, ktorí sú ochotní počúvať.

Niekedy ma iritujú slovenské „múdrosti,“ ktoré hovoria, že chybami sa človek učí, alebo, že múdrejší ustúpi. Myslím si, že lepšie je učiť sa z chýb druhých ľudí a nie z vlastných a keď budú múdrejší ustupovať hlúpejším, tak nám budú vládnuť hlupáci. Čo si o tom myslíš?

Úplne s tebou súhlasím. Možno vy som to vyjadril slovami Konfucia:

K múdrosti  môžeme prísť troma spôsobmi. Premýšľaním, čo je cesta najušľachtilejšia, napodobňovaním, táto cesta je najľahšia alebo vlastnou skúsenosťou, čo je cesta najťažšia.

V čom sa hlupák odlišuje od múdreho človeka?

Hlupák myslí a usudzuje najmä podľa nesprávnych predsudkov (činnosť podvedomia).Rozhodovanie je  založené najmä na emóciách, fakty sú druhoradé

Hlupák nemá talent a osobnostné zručnosti v danej oblasti. 

Hlupák necíti rozdiel medzi jeho názorom/predstavou o skutočnosti a reálnou skutočnosťou. Verí, že veci sú proste tak, ako si myslí, že sú. Jeho predstava je vydávaná za skutočnosť.

Hlupák v procese rozhodovania zakladá logiku na emóciách.

Hlupák nemá jasno v životných hodnotách. Jeho hodnoty sú silno viazané na hodnotu jeho emócie a tým sa stáva nečitateľným pre okolie. 

Hlupák sa často silno a nevhodne angažuje – tzv. iniciatívny hlupák, pričom si neuvedomuje skazu ktorú spôsobuje.

Hlupák nemá jasný názor na prežitie a užitie si života. Život ho často trestá. Vníma, že všetci sú proti nemu a vôbec si neuvedomuje, že ide v protismere. 

Hlupák často emočne vybuchne, uráža sa, neprijíma argumenty, ostentatívne ignoruje reálne skutočnosti. Veď predsa takto to malo byť! Očakáva určitý výsledok a realita ho nezaujíma. 

Hlupák nemá schopnosť predvídať budúce udalosti. Správa sa, ako keby nemal schopnosť, alebo nechcel používať racionálnu myseľ – chýba mu pravdivá obrazotvornosť. Jeho obrazotvornosť je silno skreslená nesprávnou logikou a nepochopením súvislostí. Taktiež funguje len na vlastnej „logike“ (nesprávne spája 2D a 5D informácie), nevníma súvislosti a váhu informácií.  Vzdelaní hlupáci sú najviac arogantní a sebavedomí. Je tragédiou pre všetkých, ak sa dostanú nedopatrením na post lídra.

Hlupák je schopný  píliť si konár pod sebou a strhnúť so sebou aj tých čo mu chcú pomôcť.

Vo svojej knihe popisuješ architektúru piatich životných pilierov, môžeš ich krátko vysvetliť?

Každý z nás chce prežiť svoj život čo najlepšie, podľa svojich predstáv. K tomu aby som uľahčil čitateľovi analyzovanie svojho života ponúkam mu riešenie cez 5 životných pilierov. Je to niečo čo treba pravidelne kontrolovať a hľadať riešenia na ich opravu. Ak niektorý pilier  je naštrbený alebo chýba, náš život človeka nie je optimálny, často je až beznádejný. Ak človek spozná a pochopí filozofiu 5 pilierov bude jeho život stabilný a hodnotný. Či bude šťastný závisí od vnímania sveta. V zásade platí , že šťastný rok sa skladá zo šťastných dní a šťastný život sa skladá zo šťastných rokov. Životné šťastie je to čo má reálnu šancu vzniknúť práve na tých 5 pilieroch. Ak sú piliere narušené alebo chýbajú, šťastie, aj keď vznikne, nemá stabilitu a rýchlo vyprchá.

Prvým pilierom je zdravotný pilier – múdrosť a  najmä 2D informácie  by nás mali motivovať k vysokej starostlivosti o naše zdravie.

Duševný pilier – skúmajme svoje vedomie aj signály  podvedomia v akom stave máme našu psychiku. Prežívanie podvedomia silne ovplyvňuje naše konanie. Duševné choroby sú na Slovensku na silnom vzostupe. Psychózy a depresie zažíva viac ako 500 000 Slovákov. Čo je najhoršie, vzostup je aj u tínedžerov.

Sociálny pilier – Sociálny pilier predstavuje tú časť našej filozofie, ktorá hovorí o tom, aké vzťahy sme si doteraz vybudovali a akú základňu podnetov môžeme od nej očakávať, v akej skupine ľudí žijeme a ako to na nás vplýva.  Predpokladom kvality tohoto piliera sú pozitívne a radostné trvalé vzťahy. 

Duchovný pilier -Pod duchovným pilierom vnímame všetko to, čo vyjadruje, akým spôsobom konáme a aké máme k tomu pohnútky. Súvisí s našou vierou, svetonázorom, s morálnymi hodnotami a kultúrou, ktorú ako ľudia reprezentujeme. Morálne hodnoty, podľa životnej filozofie, si stanovujeme sami a podľa nich prijímame rozhodnutia, ktoré zase spätne ovplyvňujú náš duchovný život. 

Materiálny pilier  – Hoci o tomto pilieri hovoríme na záver, pre mnohých ľudí predstavuje v ich životnej stratégii najdôležitejšiu prioritu. Mať sa dobre znamená podľa nich mať veľa peňazí, majetku a nikdy netrpieť nedostatkom. Táto filozofia sa stáva postupne fetišom až zmyslom tohto veku, keď si za peniaze  môžeme kúpiť takmer všetko. Peniaze a majetok sú  hybnou silou snaženia sa, a tak majú svoju úlohu v živote každého človeka.

Máme dnes internet, v ktorom môžeme komunikovať on line s celým svetom. Zdá sa mi však, že namiesto zvyšovania ľudskej múdrosti tam dochádza skôr k masovému prezentovaniu hlúposti. Ako vidíš našu budúcnosť? Hlúpneme? Lenivieme? Alebo spejeme k osvieteniu a múdrosti?

Človek je naprogramovaný prírodou k efektívnosti v šetrení energiou pri dosahovaní podvedomého cieľa – endorfínu. Na internete sú dostupné informácie múdre a pravdivé prospešné k nášmu vzdelávaniu ale aj informácie zvyšujúce našu zvedavosť, uspokojovanie našich pudov a túžob ako i emocionálne silné informácie. Chybou je, že každý sa vyjadruje ku všetkému, akoby  vedel všetko. Informácie na internete sú 2D každý pozerá to, čo mu prináša pocit uspokojenia. Veď všetci podvedome túžime po zábave, po pikantnostiach o známych ľuďoch, po najlacnejšom výrobku a samozrejme po sociálnych sieťach a videách na Youtube. A tak sa stáva, že naša vedomá myseľ je silne preťažená vedomými informáciami a naopak naše podvedomie stráda , lebo nemá dostatok skutočných zážitkov.  A tak chudobnieme na duchu podvedomia. Toto sa neskôr prejaví  tým, že ak niečo neprežijeme, potom nepoznáme súvislosti medzi informáciami a naše rozhodovanie je nelogické. Logika potrebuje poznať príčinu a následok – súvislosti. Ak toto chýba potom  rozhodovanie bez logiky nefunguje.

Preto môžeme povedať , že súčasná generácia je síce vzdelaná a informovaná ale chýba je značná prepojenosť súvislostí medzi informáciami.  Ak pridáme k tomu  že sa nerozvíja logika, lebo chýbajú zážitky, potom môžeme pochybovať o tom, že múdrosť u mládeže stúpa. Vec je zdokumentovaná vo výskume prezentovanom v knihe: Najhlúpejšia generácia – Ako digitálna éra ohlupuje mladých Američanov a ohrozuje našu budúcnosť, alebo never nikomu pod 30,  od Marka Bauerleina.

Je ešte veľa múdrych vecí, ktoré by nám vedel Oldo Kovář povedať. Budem rád, ak sa prihlásite na seminár a workshop, ktorý budeme spoločne viesť.