Stal som sa ministrom

Ponúkli mi miesto ministra. Vraj sa minuli kandidáti. Jedni kradli, ďalší odpisovali a ostatní odmietli. Zobral som to. Dali mi kanceláriu so sekretariátom, spálňou a záchodom. Nechal som si priniesť zoznam organizačných jednotiek, ktoré mám pod sebou. Boli tam stovky šéfov a tisíce úradníkov. Pozval som si najvyšších a požiadal ich o hlavné dokumenty o ich práci. Krútili sa ako hadi, nosili mi rôzne fascikle, len nie to, čo som chcel. Rozprávali niečo o utajených spisoch. S úsmevom mi vysvetľovali, že oni vedia, čo majú robiť a stačí, keď ja budem chodiť na stretnutia s občanmi. Vo funkciách boli ľudia z firiem, s ktorými ministerstvo obchodovalo. Kradli ako straky. Podľa presných schém – komu, koľko a za čo. Stačilo vymeniť figúrky a mohol som kradnúť aj ja. Chcel som však úrad vyčistiť. Špiny je tam veľa a čističov málo.

Vytváram zoznam firiem, ktoré dávali úplatky. Právnici mi vysvetľujú, že nevýhodné zmluvy za desiatky miliónov sa nedajú vypovedať. Snažím sa aspoň vyhodiť ľudí, ktorí tieto zmluvy pripravili. Niektorí sú nevyhoditeľní, ostatní majú nárok na dvanásťmesačné odstupné. Keby som vyhodil všetkých zlodejov, tak výška odstupného presiahne mzdový rozpočet ministerstva. Pracujem od rána do večera, sedem dní v týždni. Ľudia píšu protestné listy, že zmeny sú pomalé. Majú pravdu. Je to ako rozoberanie opevnenia zbojníkov holými rukami. Tlačí na mňa akýsi klub 500. Ak im vraj nepomôžem, tak každý deň prepustia jedného golfového hráča. Ako v rukojemníckej dráme.

Volajú mi rôzne telefónne čísla – neznámi aj známi, ktorých som dlhé roky nevidel. Jedni mi chcú radiť, druhí žiadajú funkcie pre seba alebo svoje deti. Ďalší prišli robiť obchody. Všade veľa masiek a falošných úsmevov. Volajú právnici, že som nepredĺžil nevýhodné zmluvy. Hrozia penále. Skrachovaný politik vyhrabáva z archívu moju diplomovku. Ateista strihá staré videá z duchovných stretnutí, na ktorých som sa kedysi zúčastnil. Novinári prekrúcajú moje slová a komentujú činnosť, o ktorej nič nevedia. Snažia sa ukázať svoj výnimočný intelekt a moju neschopnosť. Na stole mi ležia rôzne zmluvy na podpis – časované bomby. Mojej rodine nadávajú. Nič sa mi nedarí. Pracujem do úmoru a všetko na mňa padá. Padám aj ja. Ministerstvo sa mi stráca v akejsi hmle. Prebúdzam sa spotený a strašne unavený. Našťastie to bol iba zlý sen. Cítim obrovskú úľavu. Odchádzam do Kláštora pod Znievom. Sedíme s chlapcami na lavičke pred Dobrým Pastierom a tešíme sa. Nemusíme robiť ministrov, nemáme veľké bavoráky, kancelárie a úradníkov pod sebou. Máme iba slobodu ľudí, ktorí nič nemajú a nič nemusia.

S našimi hudobníkmi Tomášom, Jurkom, Miškom a Paľom sme navštívili Tibora Muchu v Melody Shope. Chlapci si zahrali a Tibor nám dal krásny darček a povzbudenie do cvičenia a skladanie pasničiek. Vďaka. Tomáš hrá tu, tu a tu.