Nebojme sa

Volal mi starší pán zo Sobraniec. Sťažoval sa na papalášov, ktorí sa premávajú na východe na vládnych limuzínach. Namiesto reálnej pomoci tam pribúdajú prázdne domy a ubúdajú mladí ľudia. Rozprával mi o rozkrádaní krajiny politikmi a cítil som z neho frustráciu z komunistov a mafiánov, ktorí nám tu stále vládnu. V roku 1978, keď u nás vládli komunisti, Ján Pavol II na Námestí sv. Petra zvolal: “Nebojte sa! Otvorte, otvorte dokorán dvere Kristovi”. Pár mesiacov po páde komunizmu prišiel do Bratislavy, pobozkal slovenskú zem a povedal: „V minulých rokoch, hoci som veľmi chcel, nemohol som k vám prísť, nebolo to možné. Nemožné sa stalo možným až teraz, keď vám po štyridsaťročnom putovaní púšťou a po toľkých Veľkých piatkoch svitlo veľkonočné ráno s radostným aleluja.“ Aj v Bratislave zaznela výzva, aby sme sa nebáli: „Vzkriesený Kristus po všetkých skúsenostiach prenasledovania, nepriateľstva a pokušenia vám hovorí: Nebojte sa!“

Nebojme sa priatelia. Tak ako v roku 1990 začala svitať v našej krajine sloboda, aj teraz sa postupne rozkladá skorumpovaný systém. Museli odísť skorumpovaní politici, prokurátori a niektorí zločinci už sedia vo väzení. Všetko, čo ľudia vytvárajú len pre svoje bohatstvo, moc a slávu sa postupne rozpadne. Bez Boha sa rozpadnú všetky babylonské veže aj zločinecké skupiny.

Nestačí však nadávať na „tých hore.“ Tomáš Baťa bol geniálny podnikateľ, ale stal sa aj starostom Zlína a vybudoval celý región. Jeho nasledovník Jan Antonín Baťa napísal knihu Budujme stát pro 40 000 000 lidí. Plánuje v nej výstavbu diaľnic, letísk, plavebných kanálov a železníc v Československu – s kalkuláciami materiálov a práce v jednotlivých regiónoch. Naši politickí diletanti a rozkrádači by mali mať túto knihu ako povinné čítanie. Baťovci nevyvážali len stovky miliónov obuvi, ale vyviezli do sveta aj desiatky priemyselných miest. Dnešní politici vyvážajú do zahraničia štátny majetok a svoje špinavé peniaze. Jan A. Baťa povedal: „Dejiny nás nebudú posudzovať podľa toho, ako sme vedeli rečniť, ani podľa toho, ako sme vedeli jedným dávať, čo sme druhým vzali. Budú nás posudzovať podľa práce, ktorú vykonáme. Práca nás spája. Politika nás rozdeľuje, práca nech nás spojí.“

Mám pred sebou veľa práce – začať spolupracovať a opravovať túto krajinu, obnoviť dôveru, vzťahy, mravnosť a charaktery. Opraviť nemocnice, školy, súdy, políciu aj štátne úrady. Nebojme sa a začnime od seba. Bude lepšie, len nesmieme byť ľahostajní.