Podstata

Poďme k podstate a redukujme všetko ostatné. Dnes je to možno ťažšie, ako v minulosti, pretože máme veľa impulzov, stimulov a udalostí, ktoré nás poháňajú k neustálej aktivite. Svet akoby sa menil na veľkú počítačovú hru, v ktorej nám unikajú realita a podstatné veci. Mnohí radi rozprávajú o veciach bez toho, aby poznali detaily a súvislosti. Niektorí hľadajú skratky a zjednodušenia, ale postupne zistia, že bez hlbokého poznania podstaty to nefunguje. Steve Jobs sa k tejto téme kedysi vyjadril takto: “Keď sa začnete pokúšať vyriešiť nejaký problém, prvé riešenia, ktoré vás napadnú, sú obyčajne veľmi zložité a väčšina ľudí pri nich zostane. Ale keď vytrváte, žijete s problémom a pokračujete v lúpaní šupiek cibule, často objavíte nejaké veľmi elegantné a jednoduché riešenie. Jednoduchosť môže byť tažšia ako zložitosť. Musíte sa veľa snažiť, aby ste sa zbavili nepodstatných myšlienok, keď chcete vytvoriť niečo jednoduché. Ale stojí to za to, pretože keď sa tam dostanete, môžete hory prenášať.”

Vidím niekedy veľa balastu, zbytočných rečí a diskusií. Táranie na internete, v rádiu, abstraktné filozofovania v médiách, veľké plány a nesplnené sľuby, poúčanie a kritizovanie druhých bez sebareflexie a pokory. Prešiel som viaceré firmy a v niektorých vidím, že zjednodušujú a hľadajú podstatu. Používajú napríklad tieto princípy:

  • Priamočiarosť, ktorá nezdržuje, úprimnosť, ktorá niekedy bolí, vyhýbanie sa zahmlievaniu a polopravdám. Toto šetrí čas a energiu.
  • Minimalizmus – sortiment, ovládacie funkcie, dizajn, jasne formulovaná hodnota pre zákazníka a jej komunikácia, sústredenie sa na jednu kľúčovú vec a dokonalosť, uvedomenie si, že menej je viac.
  • Myslenie v malom – malé skupinky a produktívne stretnutia šikovných ľudí, eliminácia nepodstatných hlúpostí aj ich autorov, ktorí zdržujú. Mimimálne hierarchie, odstraňovanie alibizmu.
  • Neformálnosť, sústredenie sa na obsah a nie formu, smerovanie k podstate veci, ľudskosť, emócie, zdravý rozum.

Poznám ľudí, ktorí komentujú kázeň kňaza v kostole alebo list biskupov, pretože v nich nenašli „to svoje.“ Iní s veľkou energiou vysielajú k Bohu množstvo prosieb, slov a piesní. Ale podstata je v Bohu samotnom. On vie, čo potrebujeme ešte predtým, ako sme to vyslovili. My potrebujeme počúvať Jeho. Kostol nie je divadlo a kňazi herci. Je to prostredie, kde môžeme v tichu počuť a prijať Boha. To je podstata.

Pred voľbami nám plagáty oznamovali, ako “tí hore” pracujú pre ľudí, pomáhajú, ponúkajú bezpečnosť, čestnosť, prosperitu a pokoj. Viezol som popri plagátoch týchto “dobrodincov” človeka, ktorý skutočne pomáha. Mirko Saniga sa vybral gratulovať osemdesiatosemročnej pani do Mojšovej Lúčky. Už na dvore nás čakal zázrak. Všade bolo ticho, len v záhrade tety sa z veľkého stromu ozýval koncert vtáčikov. Mirko ma zastavil a stíchli sme. Potom sme si pripili pohárikom kapustnice a on sa pustil do prípravy obeda. Tá pani nie je jeho príbuzná, ale má rada jeho knižky a rozprávanie o vtáčikoch. A on ju pravidelne navštevuje a snaží sa ju potešiť. Toto je podstata lásky k človeku. Konkrétny čin, namiesto vzletných plánov a slov. S Mirkovým Murárikom cestujem po svete a večer si občas pozriem v mobile jeho obrázky, ktoré mi posiela.  A v snežienke nachádzam podstatu toho, čo nás obklopuje.

Niekedy mi starší ľudia hovoria svoje príbehy z detstva, ktoré ich zasiahli a majú ich silno vtlačené v pamäti. Tie príbehy sú veľmi podobné: Dieťa vystrája a opakovane robí niečo nedovolené a zlé. Prichádza čas zúčtovania a ono s obavou očakáva trest od otca, pána farára, učiteľa alebo inej autority. A človek, ktorý mal trestať sa usmeje, nepovie nič zlé. Odpustí, niekedy príde pozvanie na spoločný výlet, objatie, pohladenie. Nie ako pochvala za to zlé, čo dieťa spáchalo, ale ako odpustenie a prijatie. Tu niekede je podstata.

Sedel som pred časom s najvyšším vedením jednej českej firmy. Tá firma má vyše storočnú históriu spojenú so železom a je veľmi veľká. V diskusii jeden z riaditeľov hovoril o tom, že si treba vážiť svojich učiteľov a poznať cestu, ktorá nás priviedla tam, kde sme. A nenadávať na tých, od ktorých preberáme štafetu, ale stavať na všetkom dobrom, čo vykonali. Netreba zbytočne zveličovať to zlé, čo ľudia niekedy urobia, ale objavovať a rozvíjať to dobré, čo v nich je.

Veru, nesúďme druhých. Využime krásne Veľkonočné sviatky na to, aby sme sa úplne otvorili Bohu a nechali ho pôsobiť na nás tak, aby z nás bol nový človek. Bez všetkej pýchy, masiek a presvedčenia, že sme lepší ako tí druhí. Mám za sebou putovanie po krásnych miestach prírody a všade bola vidieť ruka Stvoriteľa. Každý deň, každú sekundu pôsobí Jeho obrovská sila, aby v nás vzkriesila skutočného človeka, ktorý raz bude hoden postaviť sa pred Pána.

Zdá sa vám, že je svet stále zložitejší a len ťažko sa objavuje podstata vecí? Nie je to tak. Podstata je v láske a láska je Boh. Sv. Ján z Kríža povedal: “Na súmraku života budeme súdení z lásky.”

A-4 (6)

foto: Miroslav Saniga