Nehaňte ľud môj

Keď začali prichádzať prví zahraniční investori na Slovensko, všímal som si, ako často podceňovali našich ľudí. Dnes majú u nás často lepšie fabriky ako doma. Aj vďaka šikovným Slovákom. Politici nezodpovedne rozpredávali štátne firmy do zahraničia, ako keby sme si sami nevedeli spravovať svoj majetok. Bol som nedávno vo firme I.D.C. Holding a funguje lepšie ako veľké zahraničné firmy. Máme aj svetových technologických lídrov – napr. Eset, Sygic, Ipesoft, GA Drilling, Microstep MIS, Microstep ME, Elcom, OMS, EKOM, Gevorkyan, MTS, Anasoft, a i. Je pre mňa cťou spolupracovať s niektorými z nich a už tradične sa stretneme na konferencii Podnikatelia spojte sa v Žiline. Tieto stretnutia ma vždy nabijú energiou a presvedčením, že nemáme dôvod skláňať hlavu pred svetom – naši ľudia sú inovátori a podnikatelia.

Keď Slováci hovoria o rodine a kresťanských hodnotách, tak ich nejaký „intelektuál“ začne poúčať o tolerancii k „inakosti.“ Keď ale ľudia do parlamentu zvolia „inú“ stranu ako sí títo „strážcovia európskych hodnôt“ predstavujú, tak sa Slováci začnú označovať za nacionalistov, xenofóbov a fašistov. To, čo je v iných krajinách bežné, je u nás často neprípustné. Vždy sa nájde nejaký mudrlant, ktorý dáva Slovákom rady ako sa majú správať medzi „vyspelými národmi.“ Priznám sa, že mi to občas lezie na nervy. Naši ľudia majú dostatok múdrosti, inteligencie, tvorivosti, pracovitosti, tolerancie aj schopnosti pomáhať biednym a slabým.

Analytici a politológovia mudrujú, že bude chaos v parlamente, lebo je tam príliš veľa strán a názorov. A čo by tam malo byť? Jedna strana a jeden názor ako za socíku? Alebo jeden šéf, zdvihnutý palec a hlasujúce figúrky? Čo môže byť lepšie pre Slovensko ako to, že sa naši zástupcovia musia naučiť spolu diskutovať a spolupracovať? Jasné, že je to ťažké. Demokracia, sloboda a zodpovednosť je náročnejší spôsob vedenia spoločnosti alebo firmy ako centralistická diktatúra. Buďme trpezliví a učme sa spolupracovať. Nič iné nám nezostáva. Naučíme sa to, aj bez kuvikov a mudrlantov, ktorí teoretizujú, analyzujú a poúčajú a sami možno žiaden reálny problém nikdy nevyriešili. Títo teoretici, ktorí tak radi prezentujú svoje ego, teraz píšu hysterické články a katastrofické vízie. Nič konštruktívne nikdy nepriniesli, iba tárajú v kaviarňach a mútia vodu.

Rád sa túlam po slovenských horách a dedinách. Stretávam tam veľa múdrych ľudí. Často múdrejších ako „elity“ odtrhnuté od reálneho života, ktoré vôbec nechápu, čo sa okolo nich deje. Bol som v rôznych krajinách – bohatých aj chudobných. V USA, Švajčiarsku a Japonsku aj v Nepále, Kambodži a práve sa presúvame z Nazca do Arequipy v Peru. Nikdy som nemal pocit, že by sa mali Slováci a Slovensko za niečo hanbiť. Tak si zbytočne nehaňme svoju krajinu a ľud. Rôzni európski úradníci, ktorých nikto nevolil, sa nám vyhrážajú, že nám obmedzia fondy, ak ich nebudeme poslúchať. Tie fondy však napĺňame aj my – z našich daní, aj z produkcie nemeckých firiem a obchodov na našom území. A skladáme sa aj na plat úradníka.

Je u nás veľa vecí, ktoré sa mi nepáčia – šlendriánstvo niektorých remeselníkov, nepoctivosť, korupcia, zlodejstvo, lenivosť, ohováranie alebo závisť. Ale je tu oveľa viac dobrých vecí – schopnosť prežiť aj v ťažkých časoch, viera v Boha a rodinu, zdravý rozum, ktorý je v „modernom“ svete už taký vzácny, naše korene. Mali by sme sa učiť aj od iných národov a kultúr, tak ako v histórii, ale preberať len to, čo nám bude na úžitok. Nemusíme sa vo všetkom opičiť po „veľkom svete.“ Nedávno sa ma Milan Zelený pýtal, či neviem, čo sú európske hodnoty. Nevedel som mu odpovedať. Moje hodnoty s=u kresťanské a patrónom Európy je pre mňa Svätý Benedikt. Čo sú európske hodnoty, na ktoré sa odvolávajú súdruhovia z Bruselu, netuším.

Mali by sme sa hlavne držať Boha, ktorý nás vždy viedol, aj Panny Márie, ktorá nás chránila. Možno som extrémista – nosím zelené tričko a na hrudi mám Murárika červenokrídleho, mám radšej Slovensko ako Európsku úniu a som presvedčený, že Slováci si vedia spravovať svoju krajinu lepšie ako európski komisári a nadnárodné firmy. A niekedy si kladiem otázku: „Načo nám je Nato?“ Viem, veľa sa na Slovensku rozkradlo. Aj s tým sa budeme musieť vysporiadať. Nájsť v sebe odvahu a statočnosť – nekradnúť a neumožniť to druhým. Voliť tých, čo sa nedajú kúpiť a riediť tak zlo dobrom. Netreba ľuďom nadávať a haniť ich. Každý z nás je v niečom výnimočný a v niečom zaostáva, máme v sebe cnosti aj hriechy. Svet je úžasne rôznorodý. A tak nehaňme Slovákov a ani iné národy.

Andrej Sládkovič to kedysi napísal takto:

Nehaňte ľud môj, že ľud je mladý,

klebetárski posmievači!

V mladom sa veku ide do vlády,

starému sila nestačí;

keď predkov nemal – a či ich nemal,

ktorí prežili čas zlatý? –

čo bys’ sa mu ty zato posmieval?

Na potomkov on bohatý.

 

Nehaňte ľud môj! že nemá dejov

slávy svojej minulej sklad;

on ešte peknou kvitne nádejou,

budúcnosť má jeho poklad:

Počuješ bájne hlasy povestí?

Hovoria tie, keď čas čuší,

zázračný z nich on svet má vyviesti,

budúci svet v nich on tuší.

 

Nehaňte ľud môj, slepí sudcovia!

že ľud môj je len ľud sprostý;

často sú múdri hlúpi ľudkovia

dľa súdu svetskej múdrosti:

Počuješ? Spieva slovenské pole,

spievanky zrodia Homérov;

len ľúbosť útlu spievajú hole,

no budú aj bohatierov. –

 

Nehaňte ľud môj, ústa nečisté!

že odhodok on je hlúpy;

múdrosťou jeho vykúpení ste

a ešte vás raz vykúpi!

Či nepočuješ slová rozumné,

čo deň po dni opakuje?

Večné v nich pravdy, hlboké, umné;

ten ľud vedu si hotuje.

 

Nehaňte ľud môj! že je len malý,

že nevládne celým svetom.

Kde telo ducha k zemi nevalí,

tam duch lieta ľahším letom.

Na helénsky že ľud si spomnite –

duch si svet vlastný utvorí;

či v žaludi hôr zárod vidíte?

Nie! – no viďte dubísk hory!

 

Nehaňte ľud môj! že je chudobný,

že kraj biedny, smetisko má;

to je blud! má svet sebe podobný,

má hory, rieky, zlato má! –

A keď by nemal? – ale má hlavy,

má obchodu silný zárod. –

Alebo či sú čriedy a bravy

a koniarne komus’ národ?

 

Nehaňte ľud môj! že je ľud tichý,

že rád trpí, že je slabý; –

pravda, surovej on nemá pýchy,

nie je v zápasoch pochabý.

Vy to neviete, že duch národov

práve takú povahu má:

keď má vystúpiť s činnou slobodou,

najprv ticho myslí, dumá. –

 

Nehaňte ľud môj! že úcty nemá,

že ľud môj je potupený. –

Slávnejšie ešte svet tupí plemä,

nuž kto je tam zhanobený? –

Ach, zlé sú časy! na všetky strany

svet žertvuje bohom zlatým. –

Ale nechaj mi národ bez hany;

národ patrí k veciam svätým!

IMG_6447

IMG_6454

IMG_6476

IMG_6498

IMG_6506

IMG_6530

Prvé foto z Peru, ďalej to bude zelenšie a vyššie – stúpame do hôr