Poznám veľa výrobných a montážnych liniek aj rôzne metódy, ktoré umožňujú, aby bol „ľudský zdroj” na linke optimálne využitý. Priznám sa, že mi je ľúto ľudí, z ktorých si firmy urobili robotov na páse, rovnako ako mi je ľúto žien, ktoré sedia pri pokladniach supermarketov. Mimochodom, všimli ste si, že supermarkety majú väčšiu silu ako zbrane hromadného ničenia? Po ich príchode sú zlikvidovaní malí domáci obchodníci vo veľkom okruhu. Následné sú vydieraní a likvidovaní domáci výrobcovia. Niektorí sa podvolia a dodávajú do nadnárodného reťazca, ale pri nedôstojných podmienkach. Nikdy nepodporíte slovenského výrobcu, ak si kúpite jeho produkt v Tescu alebo Kauflande, pretože celú maržu berie obchod a často dodatočne zdiera dodávateľa rôznymi výpalníckymi poplatkami.

Máme dva druhy liniek – na jednej montujú Slováci súčiastky pre zahranične firmy, na druhej si tí istí ľudia kupujú ich výrobky. Zo slovenského mlieka sa robí nemecké maslo, na Slovensko dovážame opracované dosky a nábytok, vyrobené zo slovenského dreva. A páni ministri sľubujú, že z našich peňazí zaplatia ďalšie zahraničné firmy, ktoré si u nás postavia svoje linky.

Nedávno som videl aj tretí druh liniek. Prišiel som skoro ráno a sedel som na lavičke medzi sklenenými budovami v Prahe. Sú to zvláštne budovy, niekedy v nich mám problém dostať sa dnu, cez rôzne otáčacie dvere a turnikety, často neviem spustiť výťah a čakám na niekoho, s kým sa dostanem hore alebo dole. Úplná hrôza. Ľudia sa tam pohybujú s rôznymi obojkami a kartami na krku, aby si otvorili dvere alebo mohli ísť na záchod. Pozoroval som ľudí ako vchádzajú do veľkých kancelárií, sadajú si na pridelené miesta, zapínajú počítače a ťukajú na nich až do večera. Celý svet je plný takýchto liniek – na jedných sa vyrábajú veci, na druhých sa veci predávajú, na tretích sa vypĺňajú rôzne zbytočné formuláre, ktoré potom krúžia okolo sveta. Viete koľko rôznych porád, workshopov a zápisov prebieha v týchto budovách? Odhadujem to na viac ako 50 % pracovného času. A viete, aký je ich význam? Hádate správne – väčšinou žiaden. Splnená úloha, odškrtnutý termín, ďalšia prezentácia alebo tabuľka uložená niekde na serveri a kolujúca v mailoch okolo sveta.

V letnom čase sa spúšťajú sezónne linky, ktorých účelom je „obnoviť silu ľudských zdrojov.“ Na jeden až dva týždne vymenia ľudkovia svoje pracovné linky, za linky rekreačné. Pristavia im lietadlá, autobusy a privezú ich k linkám so stolmi plnými jedla a nápojov. Aj tieto linky majú obsluhu – kuchárov, čašníkov a rôznych zabávačov, ktorí vás nenechajú celý deň na pokoji. Aj rekreovanie musí byť produktívne – šup do bazéna, foto pri pamiatke, jedlo pri veľkých pultoch, prevoz na letisko a konečne domov, kde nás už čakajú naše linky. Cez týždeň výroba, cez víkend nákupy. Všímate si, čo sa odohralo v niektorých prímorských oblastiach v posledných rokoch? Je to podobný scenár ako príchod obchodných reťazcov. V meste postavia veľký nadnárodný hotel s bazénmi a službami all inclusive a za niekoľko rokov tam skrachuje väčšina domácich penziónov a reštaurácií.

Pýtate sa, čo mám proti linkám, ktoré sú také produktívne? Nič. Otázkou je, aký zmysel má produkovať stále viac, viac zarábať, kupovať stále novšie a zbytočnejšie veci a vyhadzovať veci, ktoré by ešte mohli slúžiť. Nedávno som navštívil Romana s Marcelkou v bývalej osade U Koštúrov. Pri malom domčeku bez elektriny je malá záhradka so všetkým potrebným. Ani to všetko nezjeme, smeje sa Roman a Marcelka nás objíma. Srší z nich energia a radosť zo života. Už dávno sa odpojili od sveta liniek a žijú v súzvuku s prírodou. Myslím si, že globálne linky s ľuďmi nemajú budúcnosť. Jednak preto, že ľudská práca je v nich nahrádzaná strojmi, ale aj preto, že ľudia stále viac hľadajú v práci slobodu a zmysel. Možno, že raz bude každý človek v našej dostávať základný príjem (Švajčiari už o tom diskutujú) a bude robiť iba to, čo chce, čo ho baví a napĺňa. A verím, že vzniknú silné lokálne ekonomiky, v ktorých sa bude väčšina vecí priamo vyrábať, spotrebovávať aj recyklovať – bez nezmyselných obchodných a prepravných medzičlánkov. A ľudia budú pracovať viac doma ako v špeciálnych budovách postavených na prácu. Budú viac spolu – rodičia s deťmi a priateľmi. Budú viac žiť ako prežívať a budú sa smiať zo sveta, v ktorom žili ich rodičia – medzi smiešnymi budovami s linkami, skladmi a kamiónmi. Je to v našich rukách priatelia. My môžeme nahradiť globálne linky lokálnymi sieťami, kde budeme nakupovať priamo jeden od druhého a budeme si vzájomne pomáhať. A najkrajšia dovolenka je aj tak vo Varíne.

0