Prvú augustovú nedeľu mal Mirko Klimant krásnu svätú omšu, kde hovoril o tom, aby sme boli k sebe lepší. Potom nás pozval na raňajky a ponúkol nás kávou a koláčikmi, ktoré priniesol zo svadby svoje netere. Mal dobrú náladu a keď som mu pri odchode prial peknú nedeľu tak povedal: „Bude. Idem si čítať na lavičke pod stromom.“

V piatok vypršala jeho starému Fordu, na ktorom najazdil päťstotisíc kilometrov, STK a Mirko chystal rozlúčku so svojim autom. Netušili sme, že sa tento týždeň budeme lúčiť s nim – našim kňazom, priateľom a veľmi dobrým človekom.

Miloval dobré jedlo a filozofické debaty, rozprával výborné vtipy a sršal nápadmi. Len nedávno sme riešili spolu Kaplnku v Dome Otca Abraháma. Dnes mal dokončovať zmluvy k nášmu sociálnemu podniku, v ktorom mal byť konateľom. Vymyslel názov podniku aj jeho podnikateľský plán a tešili sme sa, že na jeseň začneme spolupracovať.

Odišiel mladý a nečakane, v spánku, podobne ako jeho mama. Veríme, že už sa spolu tešia v Nebeskom kráľovstve.

Mirko, budeš nám chýbať. Spoločné besedy o histórii, politike, kultúre, Tvoje príbehy a vtipy, množstvo nápadov a plánov. Spomínam s akým elánom a nasadením si pripravoval návštevu Mons. Nicolu Girasoliho, apoštolského nuncia v Kláštore pod Znievom. Tešil si sa, že môžeš prekladať z talianskeho jazyka a s radosťou si nám ukazoval rímske pamiatky a miesta, kde si študoval. Ty si pred časom prišiel s myšlienkou divadla. Dnes sme nacvičovali bez Teba. Tajomstvá slávy od Braňa Valka. Aj Panna Mária plakala. Mal si hrať veľkňaza. Teraz už možno sedíš s veľkňazmi pri stole.

Opustil si nás a budeš nám chýbať Mirko. Zostalo po Tebe pred našou budovou len tvoje staručké auto. A v našich srdciach Tvoj úsmev a Tvoje príbehy. Máme Ťa radi Mirko a veríme, že sa raz spolu stretneme v tom kráľovstve, o ktorom si nám rozprával.

70